Aký bude osud prastarého duba na Teplom Vrchu?

Majú ho zoťať? Včera sme mali stretnutie na Teplom Vrchu – v Národnej prírodnej rezervácii Drieňok. Hneď v blízkosti hotela – za vstupom do parku je nádherný starý dub, ktorý vraj majú o chvíľu spíliť. Správa je zatiaľ neoverená – Ľubomír počul, ako sa rozprávajú miestni že staré stromy budú spílené, lebo sú nebezpečné a ukázal na tento. Boli sme tam a dozvedeli sa o tom celkom náhodou – v nedeľu večer. A keďže v pondelok ráno je už pracovný deň a strom by mohol padnúť kedykoľvek, človek sa rozhodol tento článok okamžite uverejniť, i keď to nie je isté, či strom má naozaj teraz padnúť. Dubisko má (v 30 cm výške nad zemou) – 7, 5 m obvod. Odhadovaná priemerná hrúbka je 2, 4 m. Vek by sme mohli odhadnúť aspoň 300 rokov.

Ten dub si teda pamätá dobu básnika a národopisca Jána Kollára a tiež Jána Hollého. Ten dub už podľa všetkého ako mocný plodil žalude v tej dobe, keď Ján Hollý sa modlil v duboháji Mlieči a Kollár písal, hoc obrazne, o veľkom dubisku… Pričom oni podobne, ako aj neskorší Štúrovci, písali aj o svätohájoch a o význame posvätných stromov pre slovanských predkov.

Hneď vedľa, v obce Drienčany, majú pamätnú tabuľu obrodenci, okrem iných aj Pavel Dobšinský a Jonatán Dobroslav Čipka, obaja zberatelia rozprávok, povestí, ktoré niesli aj slovenské a slovanské bájoslovie. A vieme, že súčasťou slovenského a slovanského duchovna je aj úcta k prírode a ku stromom. Dub bol zasvätený Perúnovi…

A tento dub bol už v dobe Štúrovcov mohutným, statným stromom.

Pravda, národná prírodná rezervácia Drieňok je chránená hlavne vďaka tu vysadeným hickorovým orechom (orešiakom) – teda orechovcom pekanovým, ktoré sú privezené zo Severnej Ameriky. Tieto u nás nie bežné orechovce nie sú ani zďaleka tak staré stromy, ako spomínaný dub. Sú to vlastne pomerne mladé stromy, ktoré si vyslúžili prírodnú rezerváciu. Ale ten dub, odhadom okolo tristoročný, si vôbec nezaslúži ochranu? Len preto že to nie je exotický strom? Že je náš, pôvodný? A stojí dokonca v štátom chránenom háji!

Mimochodom, ako je to bežné u tak starých stromov, aj tento má už prirodzene odpadnuté viaceré mohutné vetvy. Zo stredu hrubočizného kmeňa vyrastá jediná silná stredová vetva, ktorá má korunu rozprestretú len okolo svojho stredu. Teda – ťažko si predstaviť tak hrubý strom, ktorý by mal tak vcelku pekne stredovo rozloženú korunu.

Z jednej strany do stromu kedysi, asi už dávnejšie, niekto zapílil motorovou pílou. Z tej strany strom začal schnúť. Napriek tomu vyzerá pevne. Ako mnohé staré duby, ktoré majú dutiny alebo uschnuté stranové časti.

Ak by sme chceli, aby strom ostal žiť, možno by stačilo ho ohradiť, ako sa to stalo už na viacerých miestach, aby jeho vetvy ak padli, tak do ohradeného priestoru.

Lesy a háje sú plné stromov, z ktorých môžu padnúť dole konáre.

Čo sa to s nami stalo, že si už nevieme uctiť takýto krásny, starý strom?

Ako by sa mu prihovorili predkovia z časov živého prírodného duchovna?

“Veľký Dube, odpusť nám, že sme dovolili Ti ublížiť. Že niekto s necitlivým srdcom Ti spôsobil ranu, že sme zabudli na úctu k Tebe. Odpusť nám to, pretože sa chceme vyliečiť z necitlivosti a nevedomosti.

Nech sila Perná chráni tento dub!”

Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom.  TU sú podrobnosti