Vonku je zima. Človek sa vyzlieka dohola. S nohami bosými na mokrom a studenom snehu sa všetko zjednoduší. Zložité myšlienky ustupujú. Prichádza jednoduchý cieľ. Ideš k tomu krásnemu jazierku, ktoré si si vlani vyrobil. Vodná tráva je len na krajoch, spolu so zvyškami ľadu. V strede vidíš až po dno. O chvíľu sa stratí aj posledná myšlienka. Ponorením do vody sa všetko scucne na jediný cieľ: Prežiť. Živa sa rozbehne v tele s jediným hlavným účelom: Byť zdravý a neskapať. Takto sa to robí. Na vrchárskom chodníku.
Sečeň bol tvrdý. Mrazivý. Ľadový. Ľuteň je však ťažší. Pekný, tuhý mráz sa stratil, zem rozmäkla a premenila sa na mäkký povrch, ktorý ustupuje pod konským kopytom, ale aj pod ľudskou nohou. Teraz to istia zateplené, nepremokavé čižmy. Ale v čase pustovníčenia človek chodil aj po starom – krpce s teplými onucami zatiahnuté v kožených návlekoch. Alebo baranie čižmy, ktoré si ušil vlnou dovnútra pred zimnou púťou spolu s nohavicami zo zimných kožiek a prešívanou ľanovou dvojkošeľou s vlnou vovnútri. Ľuteň nie je taký studený – ale bol mokrý, chladný, niekedy nepríjemný.
V mrazivom slnečnom dni sa dobre olieva studenou vodou, ale v hmle, šere, mrholení dažďa so snehom a v ďzabanici sa ti až tak nechce ísť k jazierku so zvyškami ľadu, i keď je v ňom úplne čistá voda.
Ženy sú menej odolné voči chladu. „Áno, miláčik. Jasné, že aj ja sa okúpem v jazierku. V jazierku tepla v tejto izbe“, smeje sa. A spomína, ako stuhla, keď človek vzal vlani koncom jari na dvor päťdňového Vitomíra a umýval ho tam z vedierka bez vaničky. Alebo keď si ho vzal v lete na ruky a vliezol s ním do jazierka. Chlapec sa ho držal ako malá opička, len nohy mal on vo vode, ani nedýchal. Nie je zimomrivý.
Hej, teraz má v sebe človek pokojného a odolného divocha, ale tam kdesi vnútri sú tie zvyšky lenivčeka, ktorému sa nechce ísť v tom mrholení do ľadovej vody. Cíti sa tak nejako pod psa a chmáry vonku, chmáry v duši, nemieni sa oddať mľandravému slabošskému pocitu zo sveta plného neistôt, ako to robia mnohí. Posvätné sily živlov nás chránia, hlavne ak sa s nimi spájame.
Nie náhodou sa tento mesiac volá ľúty. Teda – krutý. V Čechách ho volajú únor. A teda – ponurý. Je ťažší ako mrazivý sečeň, ktorý už pominul. Ľudia v meste to nechápu – veď až taká zima nie je. No práve to Keď je mráz, nemokneš. Ale v prírode keď vyjdeš v ľutni pred dom, buď mokneš v snehu, alebo v blate, lebo kone a kozy ti pred stajňou namiesia. Tade chodíš na záchod. Z domu je to 88 krokov . Z chatky, kde býval naposledy učeník, je to cez sto metrov. Ako futbalové ihrisko, na ktorom kedysi pobehoval. Niekedy zarána aj bežal, ako predný útočník, smerom k drevenému záchodu. Už po ceste si rozopínal nohavice. Pred záchodom je taký zráz, síce je tam drevené zábradlie, takže šmyk môže byť riadený, ale cupkanie dole kopcom pomáha nezvratne posunúť obsah čriev k panvovému vývodu. Brankár má čo robiť. Cvičenie oboch sedacích svalov a zvierača je niekedy nevyhnutné. Je to otázka zachovania cti.
Otázkou zachovania cti je teraz vymaniť sa z vodnej nálady pomerne teplého domu a pobrať sa splynúť vonku s ľadovou vodou. Na nejakú chvíľu. Keď už si holý a kráčaš smerom k jazierku, vtedy už je rozhodnuté. Všetko ide samo. Svet je krajší. Už nie je ľad, sneh, blato, už je len vôľa prežiť. Človek je vystretý ako struna. Brušné svaly sú napružené. Jazvy po zranení sú zhojené.
Po ceste k ľadovému cieľu stretá čuvačku. Tá si ho obzerá – vždy sa jej to zdá v zime divné, že človek kráča holý a nemá na sebe žiadnu srsť. Rukou načrie do vody. Už je v zmenenom stave ducha a tak vníma vodu ako veľmi príjemnú. Spojíme sa. Je to dobré. Pomaly kráča , mokrý a svieži, k hlinenému domu. Na povrchu pokožky cíti chlad, ale ten nevadí. Pretože celé telo je naplnené hrejivou živou. Vojde do domu. Postaví sa k peci. Síce oheň už nehorí, ale aj tak je trochu teplá. Trochu. Človek stojí, kým prirodzene neoschne. Potom sa oblečie. Uvedomuje si, že piť kávu je zbytočné. Všetko je tak, ako má byť. Všetko je všade. Ach, aký krásny ľuteň.
Z vrchárskeho zápisníka, ľuteň ´26
Naše najbližšie podujatie je každoročné Zhromaždenie Gazdovskej Obrody r. 26 v Zaježovej. Prídite sa vzdelávať, sieťovať a zažiť ju.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti