Človek začal s výrobou píšťal v dobe, keď pravidelne rozjímal – cvičil aj so životnou silou a pracoval na svojom zušľachťovaní duchovným spôsobom. V tej dobe aj uzdravoval, zaoberal sa hlavne bylinkami, vylaďovaním s pomocou 4 živlov a samotnou živou. Svet sa zmenil v chvíli, keď prvý raz fúkol do koncovej píšťaly zladenej s fujarou, ktorú kedysi dávno dostal do daru. V tej chvíli sa koncovka zladila s dušou a človek začal hĺbkové rozjímania, ktoré nazval – Cesta koncovky.
Do hĺbkových rozjímaní Cesty koncovky zaúčal prvých učeníkov. Tí, ktorí boli najviac nabudení, dostali veľké koncovky. Tie človek nepredával. Boli nezdobené, nefarbené, prírodného vzhľadu, len napustené olejmi a živicami. Veľké koncovky sú dlhé, pretože takéto vedia vylúdiť hĺbavý, príjemný zvuk. Musia byť tak vyrobené, aby sa na nich dalo hrať zľahka. V rozjímaní. Vtedy dostali prvé veľké koncovky viacerí učeníci vedomeckého spôsobu. Niektorí boli v skupine Bytosti, ktorá práve vznikala, niektorí nie. Jednu z nich dostal 15-ročný Ivan. Jeho mama chodila na miesto, kde človek uzdravoval a doviedla syna, ktorý bol fajčiarom konope, mal neurotické tiky a celkovo bol rozhodený. Človek ho vzal do učenia a chlapec sa dal zakrátko dokopy. To bolo v roku 1998. V minulom roku – ´24, človek po nejakej prestávke obnovil odovzdávanie veľkých koncoviek.
Koncovka priniesla nový spôsob pohľadu na hudbu. V tej dobe človek úmyselne nepočúval rozhlas a rôzne iné módne hudobné presluchy, ktoré rušili prirodzenosť duše. V pôvodnejších, prírodnejších prúdoch ľudovej hudby našiel aj zvuky koncoviek a množstvo piesní, ktoré sú z jej stupnice odvinuté. Lenže prístup v duchu ľudovej hudby nestačil, pretože bolo treba naplno prebudiť ducha. Nestačil prežitok, bolo treba žitia obrodu.
Hra na koncovku v podstate vynulovala ruchy a umelé módne spôsoby postavené na umelých, zosekaných ladeniach a prístupoch. Koncovka otvorila svet ducha. Po dychových cvičeniach človek zaspával a dobre si pamätal sny. Dostával videnia súvislostí a objavovali sa záblesky, ktoré sa v budúcnosti plnili. To bolo aj predtým, ale teraz to prichádzalo hustejšie. Skutočnosť, že človek býval v meste, mala v podstate aj výhody – ľudia hoo ľahko našli. Mnohým sa končili krútňavy, v ktorých sa donedávna motali. Závislosti rôzneho druhu. Koncovka už bola nie len hudobným nástrojom. Bol to aj nástroj duchovný. Koncovka znamenala ukončenie nevedomej cesty, ukončenie krúťńavy. Zrazu záležalo na každom dychu. A dych stával hlbším, dlhším, vedomejším. Koncovka znamenala aj svetlo, ktoré presvitá na konci bazovej trubice. Jej odrezky krčili v ohni. Pukot horiaceho dreva, z ktorého vedomci Slovenov kedysi dávno veštili, sa ozýval svojim jemným hlasom v húštinách a na čistinách Malých Karpát, ako i v zákutiach dunajských luhov. Odkiaľ sa šíril do ďalších hôr, na ďalšie sútoky, ale i do miest. Zvuk koncovky bol znamením stretnutia v lesoch, vyznačených len kreslenými mapkami, ale bol i znamením cesty na vysokoškolských internátoch. Ale i – konečne – na javiskovej hudbe. Takto sa nanovo odvinul prúd novodrevnej hudby – od ladnosti a nápevov koncoviek a tepu bubnov dobov. Z tohto základu boli obnovené i obradové piesne, ktoré slúžia prepojeniu dodnes. Obroda v novodrevnej hudbe spustená koncovkou sa začala na Slovensku a šírila sa do Čiech, ale i do iných krajín. Prirodzenosť hudby odvinutá od bezdierovej píšťaly sa dostala od predškolských zariadení až ku študentom niektorých vysokoškolských smerov. A to všetko na základe prirodzených súzvukov vylúdených z rovného konára kríka, z ktorého možno za jeden deň vybrať dužinu, vystríhať piskvor, fúknuť a – zjaví sa ti duša.
Podporte Žiarislavovu hudobnú tvorbu – Zbierkou na CD Chvála Slnko ! Podporiť môžete TU (Startlab)
alebo
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
