RC: Dobrý deň. Zdá sa, že Žiarislav v posledných rokoch trošku „zmizol zo sveta“. V zmysle, že od Vás čítame oveľa menej článkov a vidíme menej koncertov a podujatí. Toto je zámerne?
ŽS: V tejto dobe človek tvoril písaním, nahrával piesne na nové albumy a niečo staval. Takže tomu venoval dosť veľa sily. Teraz prehodnocuje svoje verejné pôsobenie. To sú dôvody toho, že teraz práve bolo menej verejného pôsobenia.
RC: Ono, z Vašej strany je celkovo Vaše pôsobenie verejné. Knihy, CD, piesne, všetko čo dávate von, je verejné. Pre ľudí. Takže kopu práce, ktorá je tiež verejná, stále robíte. Ale menej Vás vidieť, menej Vás počuť. Prečo? Už neplánujete byť „na očiach“, ako doteraz? Máte do budúcnosti nejaké iné videnie svojho pôsobenia?
ŽS: To pôsobenie stojí na štyroch hlavných stojkách: Hudba, písanie, vedomectvo a prírodné hospodárstvo. A – áno, okrem prírodného hospodárstva všetko bolo verejné a nakoniec aj to prírodné hospodárstvo bolo sčasti verejné prostredníctvom článkov a Gazdovskej obrody.
Takže vedomectvo je aj v ostatných „predmetoch“ činnosti, ale to vlastné vedomecké, v podstate verejné pôsobenie predstavuje jednu z týchto užitých činností. No a to je práve ťažkosť, spoločenská ťažkosť. Pre vedomectvo človek má vlastne silne sťaženú hudobnú činnosť. To sa už nedá vrátiť, ale skutočnosť je taká, že pre duchovno je Žiarislav z kultúrnej obce v podstate vylúčený. Pritom z hudby jedinej mal človek nejakú obživu, lebo písanie kníh si na seba zarobí, písanie množstva článkov, ale každodenná redakčná činnosť, za ktorú som kedysi dávno dostával poriadny plat a teraz je lepšia, ale je už desiatky rokov zadarmo. Prírodné hospodárenie dá mne a rodine jedlo. Ale v podstatne viac, ako polovicu môjho pracovného času, tvoria činnosti, ktoré sú neziskové. Sú ziskové duchom, ale hospodársky sú výrazne stratové. Napriek tomu niektorí jedinci spustili na Slovensku kampaň, že „Žiarislav zarába na vedomectve“. Dokonca to odznelo aj na religionistiickej konferencii, ktorá bola o mojej práci.
To tam odznelo?
Áno. Zaujímavé, že ja o tých zárobkoch nič neviem. Tak sme prepočítali napríklad podujatie Zimného Slnovratu, na ktorom bolo 5 koncertov, viacero tvorivých dielní, premietanie filmov a pod. a ľudia platili 20 E od piatku do nedele za to a za iné. Prepočítali sme vstupy a výstupy, , a Zimný Slnovrat bol stratový 517 E. Rok predtým podobne. Takže nie len že človek a niekoľko blízkych sme nedostali zaplatené za týždeň hustej práce, ďalšie desiatky a v podstate stovky hodín redakčnej prípravy, samozrejme že som zadarmo pripravil a hral aj svoje dva koncerty (pre dospelých aj pre deti), ale naopak, človek na to musel aj riadne doplatiť. V tom roku bolo takejto stratovej činnosti viac a jediné podujatie, kde strata nebola, bolo Letný slnovrat, na ktorom 2/3 ľudí prispelo na výdaje. A na časť straty z minulých podujatí. Gazdovská obroda nebola ani zisková, ani stratová. Ale na túto činnosť šla väčšina mojej práce, pre spoločnosť. Človek nemal pozvania na koncerty, takže v podstate bol rok bez zárobku. Osobne s tým nemám ťažkosť, viem prežiť aj bez peňazí. Človek sa už dávno rozhodol že bude obetovať pre obrodu prírodného duchovna. Lenže obroda sa nespustila. Niektorí dokonca znečisťovali studňu, ktorú otvoril pre národ a pre ešte širšie, Zemské okolie. Niektorí sa hrejú a potom aj hĺbajú, rozjímajú a tvoria pri posvätnom ohni, a niektorí ich rušia, sebecky tam vykrikujú, kopú do toho ohňa a rozhadzujú odpadky. Človek nemôže takto ohrozovať rodinu, ktorá tu so mnou žije. A v podstate to ohrozuje aj celý Rodný kruh, ktorý je príliš otvorený pre náhodných okoloidúcich.
……
Stretlo sa niekoľko dejinných okolností. Kým na každej ceste ma oslovujú ľudia , ktorí si vypočuli sto dielov Rodnej cesty, čakajú na ďalšiu knihu a nové piesne, sú nadšený, že našli niečo, čo im v živote pomáha; ale od kovidu sa ľudia viac namotali a internet, aj keď už môžu cestovať, tak návštevnosť všeobecných podujatí sa nie že tu, ale všade utlmila. Teda my nemáme bilbordy a nepršíme z rozhlasov, takže reč je o bežných kultúrnych podujatiach.
No a niekoľko ľudí zo širšieho kruhu, ktorí v minulosti využívali plody tejto práce, rozbehli ústne a vlstne aj písomne ohováraciu kampaň o tom zarábaní na duchovne a podobne. Pričom som nikdy nepýtal peniaze za obrady. Platili za koncert, za vzdelávanie, za ubytovanie a jedlo, za náklady, ale nikdy nie za obrady. Tie vždy boli darom, z ducha. Na to nie je cenník, je to vždy niečo navyše k samotnému podujatiu. A je to tak aj mimo podujatí. Teda za koncert si môžu zaplatiť, ale obrad mena a množstvo ďalších obradov – to všetko bolo z Ducha, a z toho, že niekto, alebo aj niektorí sme obetovali svojou dlhodobou činnosťou na prospech rodného duchovna. Takže tá ohováracia kampaň bola diera na lodi urobená zvnútra.
A aký je stav zvonku ?
A zvonku je to inak. Mnohí s myslia, že keď niekto vedie duchovno, tak na tom zákonite zarába. Tak to by človek chcel vidieť, kto z nich by vyžil z nulovej výplaty. Keby človek nevybudoval gazdovstvo, ktoré pri každodennej práci poskytne nejakú návratnosť a keby človeka osobne nepodporovalo niekoľko ľudí, teda rodina a priatelia, svojou pracovnou pomocou, alebo aj zaplatením niektorých výdajov, tak by toto celé nemohlo vôbec jestvovať. No a zvonku, „z kultúry“, to niektorí vidia tak, že keď sa človek zastáva pôvodnej prírodnej duchovnej kultúry, keď ju pozdvihuje z mláky, tak to je podozrivá duchovná činnosť a teda taký človek do kultúry nepatrí. To sa deje takisto na dedine, ako aj v kultúrnej obci všeobecne. Takže teraz človek prehodnocuje svoju činnosť.
Máte teda aj pocit, že sa nejak musíte rozhodovať medzi poslaním a finančným zabezpečovaním vašej rodiny?
Človek vidí ťažisko otázky v inom. Keď bez prestávky obetujete pre nejakú vec a tá vec nejaví známky, že by sa niečo zjavne zlepšovalo, tak aký to má prínos? Poviem príklad: Pracujete na nejakom podujatí. Je to najmenej týždeň príprav, prevozov, kupovania hmotného zabezpečenia, dohadovania viacerých pracovných skupín, príprava a tlačenie potrebných textov a pod., Potom tam prídu ľudia, tretina sa nezapíše, nič neobetuje, potom to celé musíte deň baliť, zahladzovať stopy a odpadky po neporiadnych, deň prevážať hmotné zabezpečenie, ďalší deň zas prekladať, zas prevážať domov do hory, triediť a upratovať… To nejde len o to že tí, čo nechali neporiadok, sa ani nezapísali, ale – oni vlastne svoje dane dávajú niekde, kde sú zapísaní trvalo. A dotujú nejakú náboženskú spoločnosť, pretože sa nezapíšu do prírodnej spoločnosti, teda sa ani nesnažia to zmeniť. Tak potom nech si idú na Slnovrat do kostola. To sú tí, ktorí sa prídu len zabaviť. Lenže do kostola ich takto nepustia. Tak keby na slávnosti nechali odpadky, by ich hnali… Prečo máme im robiť obsluhu, keď oni pre to nič nespravili, ani len to, aby sa pod to podpísali, čo je otázka dajme tomu jednej minúty? Prečo robiť týždeň pre niekoho, kto ti nevenuje ani minútu? No dobre. Tak robím to 30 rokov. Dá sa to. Je to možné. Dokázali sme nejaké veci. Sme statoční. Ale – je to takto správne? Má to byť až také verejné? Je to vôbec takto dobré?
No neviem.
No nezdá sa, že by to bolo takto v tejto chvíli dobré. Za 30 rokov zverejňovania rodného duchovna sme vyvinuli sme veľkú silu, viacerí, aby na Slovensku bola možnosť prihlásiť sa k tomu. Práve preto napríklad človeka nevolajú na koncerty, aj keď na naše vystúpenia ľudia prídu, v podstate ani na festivaly nie… A načo je to dobré, keď ľudia o tie práva vlastne neprejavili zjavný záujem? Dobre. Bolo nás najprv pár. Potom pár desiatok. Potom pár stovák. A teraz je nás podľa posledného sčítania 2, 5 tisíc ľudí, čo sa prihlásilo k rodnému duchovnu. Roztrúsených ľudí. Ale práca stále stojí na niekoľkých ľuďoch. Dobre. Nesťažuje si človek, že je to veľa roboty a málo výsledkov. Ale keď na podujatia prídu ľudia, ktorí ich využívajú vo svoj prospech, v podstate tí, čo to nepripravujú , len z toho ťažia, čo by nevadilo, ale do toho aj potom kopú? Špinia záhradu, z ktorej jedli? Ten, čo viedol to ohováranie, tak na našich podujatiach aj proti zákazu predával svoje pivo. Možno bol jediný, kto na tom vlastne zarobil.. Keď pár ľudí robí dieru do lode zvnútra, ako potom môžeš brániť loď pred útokmi zvonku, ako môžeš chrániť posádku? Takže toto človek prehodnocuje. A určite to zmení.
Čo sa zmení?
Rozhodol sa tak, že tento Letný Slnovrat bol v tejto dobe posledný všeobecne prístupný, verejný Letný Slnovrat, ktorý usporiadal. O dva dni sa začne ešte jeden všeobecne prístupný vedomecký tábor, ktorý človek pripravil na svojom stanovisku. A ďalšie podujatia pre verejnosť, s výnimkou hudobných vystúpení, už na Slovensku nepripravuje. A teda s výnimkou uvedenia nového albumu sa chystá len na niekoľko podujatí v zahraničí. Asi bude viac písať. Do strediska, ktoré teraz buduje, budú mať prístup ľudia s so snahou o hlbšie poňatie. To umožní nerobiť pre verejnosť duchovné ústupky vrátiť sa k vedomeckému jazyku a čaru. Tieto vnútorné podujatia už teda nebudú verejne oznamované na sieti. Takže tí, ktorí o nich majú záujem, sa môžu prihlásiť a tým aj pošleme správy o vývoji.
Takže niečo sa končí, ale vývoj rodného hnutia – sa nekončí?
Vývoj sa posúva do ďalšieho rozmeru. Toto obdobie, ktoré sa dnes končí, bolo v priazni Divov. Kráčajúci v Žiari na to dostával živu zo zdroja. A teraz cíti Všeduchovu. Boli jasné znamenia, že sa musí stať zmena. Vracia sa domov. Uzrieme, čo sa bude diať v okruhu. Otvára sa brána pre tých, ktorí ju vidia a ktorí obetovali na to, aby mohli cez ňu prejsť. Ktorí obvetovali úsilím, pestovaním hodnôt, odriekaním i napĺňaním. Už je všetko čisté. V blízkom čase otvoríme bránu v živloch, požiadame sily, ktoré nás od vekov presahujú, o ďalšie vstupy do živového veľkosveta.