Hej, sekierku si ulapí, hej, na zelenej úvrati…

Z vrchárskeho zápisníka:

Pribíjajúc na chatke osikové šindle, vidiac pozemok pekne zhora, uvažuje človek nad tým všetkým. Malý vrchár pribil spodný riadok – do strešného previsu sme umiestnili šindle smrekové. Na niekoľkokrát   oznámené dni prírodného života neprišiel nik – na potvoru práve v čase, keď sme mali robiť strechu na spoločenskom prístrešku a hosťovskej chatke. Tak si človek povedal, že tie strechy postupne, po kúsku dokončí, aj keď sám. Zajtra máme po dlhej dobe vystúpenie s Bytosťami, a skúšať a cvičiť máme popoludní v chatke.

Vidimir pred odchodom ešte stihol zhodiť západnú strechu, ktorá pretekala, vyhnila pod konármi bazy. Vymenili sme vyhnité krokvy, opravili vrstvu zateplenia a dali nové strešné laty. V dažďoch napriek rosnej plachte chatka pretekala a drevené palubky zatiekli, vznikli na nich pôsobivé fľaky pripomínajúce moderné umenie. Malý vrchár a Lada pomohli s nosením trvácnych osikových šindľov, čo sme vyrobili kedysi pred desiatimi rokmi.

Malý vrchár tiež chcel pribíjať šindle. Tak si človek povedal, že ho nechá spraviť prvý riadok. Deväťročný chlapec neohol ani jediný klinec a pribil to pekne rovno. Vie sa sústrediť na prácu. A baví ho to. Človek si spomenul, keď na pastierskom zrube dvaja už výrazne dospelí chapíci horlivo rozvíjali konšpiračné teórie a pritom nabili riadok šindľov tak krivo, že ich musel všetky strhnúť a povyťahovať z nich klince. Z toho aj vyvodil ponaučenie: Keď nám tečie na hlavu, nemusí to byť výsledok sprisahania. Pomôže vysúkať rukávy – a držať si svoju čiaru.

Čítaj ďalej TU