Kategórie
Spoločenské

Koho voliť? Alebo ako si nepreseknúť väz.

Koho voliť? – pýtajú sa mnohí,  lebo sú bezradní pri výbere politickej strany. Je medzi nimi množstvo prírodných ľudí, nie len novolazníkov, priaznivcov hodnôt, ktoré vo volebných programoch naozaj chýbajú a takmer nik o nich nehovorí. Oni nechcú vyššie dotácie pre dotačných pôdohospodárov, oni chcú prirodzené podmienky pre rozvoj prírodného hospodárstva; a podobne je to i v kultúre, duchovne, školstve, v zdravotníctve, pôrodníctve, skrátka takmer vo všetkom a to tu chýba. Tie kampane sú ako keby súperiskom im nevlastných, cudzích síl.  Je v nich primálo vedomstva a priveľa boja.

Dnes už skutočne vidno v predvolebnej kampani mnoho profesionálneho vírenia, ktoré je vcelku bohapusto vypočítané, politicko-mediálne útoky zasadené s presnosťou na jeden deň, ktoré sa vôbec netýkajú spoločenského pôsobenia, ale bulvárnych okruhov, vyhrážky zatváraním podané takým spôsobom, až si mnohí kladú otázku, či tí  výhražníci budú útočiť naozaj len na zločincov… Zdá sa, že jazyk sa priostril viac, ako inokedy a že niektorí to s herectvom tak prehnali, že vlastne stratili,  že politickí dejatelia, ktorým prihára, alebo sa topia, mlátia okolo seba o dosť viac, ako je na ich záchranu nutné, až hrozí, že vyfackujú sami seba. Hnevlivé mlátenie v podstate mierumilovnému voličovi, lebo zas Slováci nie sú až takí nenávistní a nenávisť, ktorá má byť strhujúca, sa po čase stáva otravnou a odpudivou, mierumilovnému a čo i len trocha triezvemu voličovi to vadí. Áno, hnev patrí k životu, ale odtiaľ – potiaľ. Na niektorých predvolebných mítingoch s protidemonštráciami boli tak vyvolávané provokácie, že v krajinách s južanskejším zápalom by už asi tiekla krv.

AJ KOSA MÁ DVA KONCE

Prílišná nenávisť a prílišná zaujatosť nepriateľom pripomína príbeh, ktorý pisateľovi rozpovedal strýko z Horehronia: Jeden gazda kosil lúku, na ktorej boli krtince. Jeden z nich sa práve hýbal a tak si kosec povedal, že toho krta zabije. Krtko počuje kroky a hneď znehybnie, a treba dlho nehybne číhať, kým sa znovu pohne. A ten chlap tam hodnú chvíľu stál s kosou nad hlavou, aby krta rozdlávil kosiskom, len čo nadíde vhodná chvíľa. Krtinec sa začal znovu hýbať a keď nadišla vhodná chvíľa, kosec mocne vrazil kosisko, ako taký oštep,rovno do krtinca. Lenže bol tak zaujatý krtom, že si nevšimol, že má ostrú kosu za hlavou. A svojou kosou si presekol  väz. A bolo po ňom. Chcel zabiť krta, ale presekol väz sebe samému. Zdá sa, že niektorým politikom sa niečo podobné práve deje.

Dnes môžeme vidieť, ako priveľmi zaujaté útoky na nepriateľa sú v neprospech samého útočníka.

HNEV NIE JE DOBRÝ RADCA

Je nebezpečné voliť z nenávisti. Mnohých to privedie k tomu, že volia nepriateľa svojho nepriateľa. Ale keď volebný ošiaľ ustane a príde denno-denný život, môže sa stať, že zistia, ako už toľkí predtým,  že si predsa len zvolili svojho nepriateľa. Ale iného. Nepriateľ vášho nepriateľa ešte nemusí byť vašim priateľom. Keď mu pomôžete poraziť svojho soka, môže sa obrátiť proti vám. Preto nenávisť nie je vo voľbách najlepším radcom. Hnev môže pomôcť pri vybudení sily, ale to je všetko, hnev nepomôže v múdrom rozhodovaní. Dnes človek vidí mnohých ľudí, mnohých z nich aj dlho pozná a považuje ich za priateľov, ako v hneve či rozhorčení volia sily, ktoré vo svojej podstate vlastne stoja proti ich životnému spôsobu a hĺbkovému presvedčeniu. Ale nemôže pri všetkej zodpovednosti s tým spraviť ani o chlp viac, ako práve teraz robí.

Človek volí v tejto chvíli. V každej chvíli. To je odpoveď na početné otázky početných čitateľov, ktorí sa pýtajú aj to, či pisateľ volí, alebo volil. Nie, vo volebnej miestnosti nikdy v živote nebol. Pretože volebnou miestnosťou je preňho tento posvätný svet.  Volí každým svojim slovom, činom, piesňou. Dostal silu na niečo a snaží sa pôsobiť v súlade so svojim darom. Ale nikdy nikoho neodhováral od volieb. Dokonca mnohokrát chválil túto možnosť, tento spoločenský spôsob. Ktorý je samozrejme vo vývoji a ešte len čaká na svoju lepšiu tvár. Je to niečo podobné, ako keď neoznačuje mestské paneláky ako králikárne, pretože vidí, že je to účinný spôsob na to, aby v mestách mohli žiť ľudia. Dokáže tam síce zaspať, voľakedy nad ránom. Ale sám sa radšej vyspí pod smrekom, niekde krajom lesa, kde pokojne zaspí už večer a lesné zvuky ho nerušia.  Pisateľ nevylučuje, že raz do tej miestnosti vstúpi, ale zatiaľ to so svojim svedomím urobiť nemohol.

MENŠIE ZLO, ČI VäČŠIE DOBRO?

Predvčerom prišiel do prírodnej školy, aby vzal deti do lesa a  prespal v jednom meste u rodiny v paneláku. Večer tam bola zapnutá televízia a práve bežala – beseda o voľbách s predstaviteľmi najsilnejších strán. Mama sa hnevala na to, čo videla, v podstate tých vodcov odmietala a nakoniec bezradne povedala: „No povedz, koho voliť?“ Kto nevolí nikoho, volí tých a tých, dáva hlas tým a tým … dodala podľa toho, čo počula.  Človek chvíľu dumal a potom povedal. „Kto nevolí nikoho, ten nevolí nikoho“, odpovedal, „ale necháva voľbu na iných. A teda keď nechceš dať svoj hlas v prospech všetkých ostatných, ktorí prejdú vo voľbách, ale chceš, aby sa nerozdelil aj medzi tých, ktorých by si voliť určite nechcela, tak ho môžeš dať tým, ktorých nepovažuješ za až tak hrozných. Ale nemôžeš ho rozdeliť medzi štyroch, musíš si samozrejme vybrať jedného. Lenže keď z tých štyroch má každý niečo, čo chceš a každý aj niečo čo nechceš, tak je dobré viac sa zaoberať skutočnými cieľmi tej strany, ktoré ona prináša a nie len osobnosťami politikov“.

Ale možno na to ísť aj inak. A teda nezačať odvíjať myšlienky od nich, od politikov, lebo oni sú rybári a ty si ryba. Tebe sa môže zaseknúť háčik do líca. Ty sa staň rybárom. V jeden pekný deň, keď máš pokoj a vyrovnanú myseľ, vezmi si do ruky pero a napíš na papier svoje životné hodnoty. To, čo považuješ vo svojom živote a v spoločnosti za podstatné, za dôležité. A potom, ak sa rozhodneš voliť, lebo nemusíš, ale môžeš, vyber si toho, o kom si myslíš, že tvoje hodnoty bude aspoň trochu rozvíjať, chrániť, alebo ich aspoň nebude zatláčať. Takto nebudeš teda voliť menšie zo, ale budeš voliť väčšie dobro.  

snímka pisateľ

5 odpovedí na “Koho voliť? Alebo ako si nepreseknúť väz.”

Pekne napísané. Človek každú chvíľu v živote robí oveľa dôležitejšie voľby.

Veľmi trefne napísané, podľa mňa,treba sa pri voľbe nechať viesť, vnútorným pocitom…

Dobre píše Žiarislav. Iba doplním, že hlasovať je možné aj peňaženkou (keď nakupujeme vedome) alebo nohami (keď zutekáme od niečoho, čo nechceme podporovať svojou pozornosťou).

Dobre hovorí.

Žijem v širšej otčine,i s rodinou, a tak voľbu správcov v užšej otčine -na Slovensku – nechávam na tam žijúcich. Ale životom volím žiť tak, aby som bol čo najmenej odkázaný na správcov. Tunajších i tamojších.
A je mi úľavou že nemám nutnosť vyberať z takej ponuky…. snáď svitne všetkým otčinám čoskoro lepší deň.

Komentáre sú zakázané.