Kategórie
Spoločenské

Novoročka s pozdravom

Narodila sa nám – pri výmene časníkov – kalendárov – ovečka Novoročka. Aspoň tak ju nazvala Zornička. V pôvodnom duchovne nový kalendárny rok nie je nijakým sviatkom. Je to skôr doklad o nedokonalosti výpočtov kňazov, ktorí sa kedysi dosť výrazne odchýlili od Slnovratu, ktorý chceli pôvodne trafiť, či prekryť. Ak by bol v prírode v tomto období nejaký Nový rok, tak by to bol deň Zimného Slnovratu. Na nový rok je u nás sviatok spojený so slovenskou samosprávou, to je o niečo pádnejší dôvod na nejakú slávnosť, keďže to aspoň súvisí s prírodným zriadením, keď podľa vzoru kmeňovej spoločnosti z časov rodovej demokracie sa v štúrovskom období obrodenci snažili o zrušenie poddanstva a obnovu kmeňovej, teda národnej zvrchovanosti. Slovenské okolie sa tak naplnilo po takmer poldruha storočí v podobe veci verejnej, teda po latinsky republiky. So svojimi, ako dnes vidíme, zvrchovanostnými obmedzeniami.

Týždňový posun od Slnovratu po Nový rok je teda skôr spomienkou na odprírodnenie duchovna a nedokonalosť ľudskej pamäte, ktorá sa tak rada nechá prekryť niečím, čo sa blyští a tak sa to javí ako lákavé. Či už je to pozlátená veža, alebo ohňostroj. A možnože je to aj na niečo dobré – aspoň nie sme na Slnovrat rušení všakovakými rachotilkami.

Skutočnosť je taká, že v prírode sa začína nový rozpuk života – nová jar – až o niekoľko mesiacov. Vtedy je pôrod, kým Slnovrat je skôr oplodnenie. TO vnímame viac my, ľudské bytosti. A naše okolie. A tak aj v lese sa rodia mláďatá na jar. Kým u nás – hoci aj v prírodných chovoch, si môžu pôrody dovoliť domáce zvieratá už v časoch Zimného Slnovratu, pretože vedia, že sa o nich postaráme. A vtedy je aj Deň mláďatiek, ktorý je v našom PríRodnom časníku.

Z pohľadu už zabehaného kalendára sa začína Nový rok. Tak Vám prajem šťastie, zdravie a duchovné naplnenie. ŽS.