Keď braček Vetrík
privanul si trávnicu,
no utajil si
spievajúcu divicu,
tak povej, bratku,
do ucha tej deve,
že čuje spievanku,
čo ona peje.
Pomôž, Vetrík,
človek tu samojeden.
Vidíš za tieň,
či je noc a či je deň.
Povedz jej,
že po tej piesni smädný –
Ukáž ten svoj,
ukáž ten svoj svet mi!
Nočné hviezdy
priniesli ten krásny sen,
voňal medom,
ráno zostal iba blen.
Jej bozky hriali
sladko na perách,
s ránom zhasla,
svietila len v tmách.