OŽÍVAJÚ

Už sa brieždi
po temnotách,
Zem odmyká sa,
nie je v putách.

Zvykol si si,
že sme slabí
že zabudli sme
piesne slávy.

Chceš nás moriť
v maršoch cudzích,
rezať nám jazyk,
zmeniť nám dych.

Darmo klameš,
že to chceme,
že bez tvojich dupov
žiť nevieme.

Darmo sa snažíš to zastaviť…
darmo sa snažíš to nepustiť.

Ožívajú, ožívajú,
div divúci, že ožívajú.

Berieme si
svoje mená,
slobodu, ktorú
nik nám nedá.

Berieme si
sviatky svoje,
slávime divy,
sú nás roje.

Na kameni
prisaháme,
že rodného sa
už nevzdáme.

Pri strome sa
sobášime,
plodíme deti, už sa
nevrátime.

Darmo sa snažíš to zastaviť,
darmo sa snažíš to nepustiť.

Ožívajú, ožívajú,
div divúci, že ožívajú.

Po cestách,
po necestách,
po horách, po lesoch aj
po mestách
už kráčajú
a hľadajú,
to miesto, kde živodráhy
ihrajú.

Svet zakliaty
zas ožíva
a na Zemi samé rastú
liečivá,
a ani meče
netasia,
len jedného dňa už ti iba
zahlásia:
Berieme si…

V jaskyni tak schovaní,
ako hadi, tak aj my,
spali sme na kameni,
kým sa doba premení.

Zem sa ale odklína,
div už krídla napína.
Duch tie slová hovorí,
kým sa nebo otvorí.
A nikto to nemôže zastaviť!

Ožívajú…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *