ZÁBLESKY


Ako plod duba rastie,
znie v jeho duši šťastie,
keď motýľ sa s kvetinou spája,
teší sa, že má ho rada.

Ale keď koreň stromu
v zemi nemá oporu –
jak čmeliak uprostred leta,
keď po púšti iba lieta.

Keď zelená tráva vonia zrána –
vtáčikovia žiť volajú,
hmla živí zem – mokrá to brána,
z nej kvety Slnko vítajú.

Tak povedz veľký Bože,
ktože je človek, ktože?
Tak povedz veľký Duchu,
pošepkaj môjmu uchu!

Tak zvolaj – hola, hola!
Aká je pravda holá?
Tak zakrič hoja – hoja –
Taká je Cesta moja!

A keď je Zem tak hojná,
prečo je stále vojna?
A človek na svet vrčí –
čo sa mu stalo v srdci?

A keď tu stojí bytosť,
pýta sa – čo svieti dosť
na cestu – či chcenia,
či pokoj duše? Viem ja…

Hovorí duša duši,
že aj tak všetko tuší;
hovorí duša Duchu,
čo cudziemu tají uchu.

Všeduch si pozná ľudí,
ich noha nezablúdi.
Aj keď ťa zakázali,
nikto to nezastaví.

Z CD OŽÍVAJÚ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.