Posledné nahrávanie: Čarovné gajdy, potajomky cez pivnicu a drsná dráča.

Človek si púšťa novonahraté piesne a dume, čo by do nich ešte zapasovalo. Niektoré dvojhlasy by bolo posilniť na štvorhlas. A tuto, do piesne Na Zemi, by ešte zapasovali gajdy. Céčky. Predkovia  považovali gajdy –  spolu s husľami a píšťalami – aspoň čo sa rozprávok a povestí týka – za čarodejný nástroj. Minule si požičal gajdy od Čarada. Práve také, goralské, ale ladené v C-dure, čo je vzácnosť. Čarad ich poslal kuriérom do štúdia. Človek ich rozbalil, hodinu dolaďoval a nahral medzihry do piesne Staré časy dobré. Zabalil a poslal späť do Popradu. Lenže pieseň Na Zemi nahral sám na basu, husle, bubny, fujarku a píšťaly. Bohdan s Guslanom posilňujú viachlasmi, to je dobré, ale pekné by bolo, keby v piesni zagajdoval niekto iný. S iným rukopisom. Človek volá Veleslavovi a rovno aj  Lukášovi zo skupiny Páni času, chcel by v nahrávke oboch. Veleslav hovorí, že céčkové gajdy nemá. Lukáš tiež nie, ale dume, že si  prerobí déčkové. „Dokedy?“ pýta sa. „Do pondelka“. Lukáš vraví, že to stihne a že v pondelok bude v štúdiu pripravený.

Nastupuje na najrýchlejšiu časť piesne. „To je ako naskočiť na cválajúceho koňa“, smeje sa. Zopár krát sa rozbehne a potom naskočí. Keďže Lukáš vo svojej skupine aj spieva, hneď mu aj človek nadhodí pár piesní. Nepozná ich, ale rýchlo sa chytá. „Sú chytľavé“. Človek prisvedčí. „Za posledné roky si si dosť zlepšil spev“. Lukáš prikyvuje: „Dosť som spieval, mali sme veľa koncertov“. Nahrávame dvojhlasy naraz na jeden mikrofón. Má to prirodzenejší zvuk. A je to samozrejme aj náročnejšie. Po dvoch piesňach si človek ešte spomenie na „V akejkoľvek podobe“. Refrén je bez podpory iných hlasov. Zatiaľ. Lukáš pozerá na hodinky, už je oblečený v bráne. „Ale mám len pätnásť minút a neviem slová. Človek sa smeje: To je dobre, tá pieseň nemá ani päť minút a budeme spievať len refrény. Lukáš ochotne prikývne. Pieseň je sviežo  dotočená. Lukáš je vysmiaty, refrén sa mu páči. Odchádza s knihami a teší sa na košeľu, ktorú mu človek ušije.

Na mikrofónových stojanoch sa sušia štyri košele z domáceho pláta zafarbené na zeleno a hnedo, ako pozornosť pre gazdu Petra, ktorý podporil nahrávanie, bez neho by musel človek jazdiť do štúdia iba ak na koni. Pred posledným nahrávaním cvičil. Na šijacom stroji. Neostáva nič iné, len zvládnuť nácvik na violu večer na mieste, kde prespí. Najprv uvažuje – že v lese – ale z Trnavy je to štyridsať kilometrov, okolo mesta sú len polia. Potom si povie, že skúsi u gazdu Paľa, ako minule. V neďalekej dedine. K Paľovi sa dovolá až večer. „Dobre. Kedy prídeš?“, ozve sa hlas z hybníka. „O štvrť hodiny“.

Paľo sa tvári trochu sprisahanecky. „Musíme ísť potichu. Vieš, moja žena je učiteľka a veľmi prežíva ten koronavírus, Budeš chodiť cez pivnice, dobre?“ Človek prisvedčí: „Jasničko, v pohodke“. Rovno si ide do auta pre veci. Treba prejsť cez sieť pivníc, v ktorých sú sudy a fľaše s tisíckami litrov vína. Človek sa cíti trochu ako vo filme, je to také dobrodružné. Podkrovie je príjemné. Je tam posteľ, na nej prestreté slovenské pokrovce, čo tam človek minule rozbalil. Krása.  V podkroví spí rád, strop nie je rovný, má tvar strechy, obitý drevenými palubkami. Lepšie, ako v hoteli. Penzióny sú aj tak nedostupné. Pre tú chrípku.

Ale na dráču, ako volá violu, večer radšej necvičí. Má príliš silný a drsný zvuk a už je dosť neskoro. Ráno vyrazí smerom k mestu. Zastaví voz na poľnej ceste, vytiahne dráču a hrá. Je väčšia, ako husle a má aj silnejší a hlbší zvuk. Presne to nám chýba v piesni „Na strane rána“. A ešte v dvoch ďalších. Dráča má  iné ladenie, ako už aj tak preladené husle a prsty treba viac rozťahovať. Musí sa to naučiť za hodinu. Lebo zvukár Milan už je v štúdiu. Za hodinu? Nezmysel.  Tak to jedine so všeduchovou pomocou. Už na ňu raz natáčal – vyhrávku v piesni Vieš a kontru v Cíti teplo. Ležala roky medzi inými nástrojmi a teraz nadišla jej chvíľa. V posledný deň nahrávania novej dosky.

V ten deň nahral dráču do piatich piesní a dohral dospieval aj posledné dohrávky. Večer, už bolo neskoro, naspieval dvojhlasy do piesne „Hrdina“. Keď mu ju zvukár Milan už nahratú púšťal, človek natvrdo zaspal na lavici . Milan ho zobudil. S úsmevom. Človek sa zbalil a o pol jedenástej vyrazil do noci. Teraz, v čase chrípky, je zbytočné hladať nocľah. Po ceste sa stretol s Petrom a odovzdal mu košele. Keď vyvážal veci na vrchy Nivou, došiel benzín. Bolo tak mínus osem. Vyšiel na kopec a zišiel dolu s nádobou pohonnej hmoty.   Nadránom bol vo svojej izbe, tam hore, na Medzi. Chválil dary a uvažoval o tom, čo ďalej s touto hudbou.

 

 

Do konca zbierky na CD Ožívajú je 11 dní. Chýba necelá štvrtina obeživa. Môžete podporiť tuto:

https://www.startlab.sk/projekty/1285-ziarislav-a-bytosti-cd-ozivaju/