Kategórie
Nezaradené

Tridsiaty odkaz jari

Je to už tridsiaty krát, čo človek píše článok k jarnej rovnodennosti, ku Sväteniu jari.

Pravdu povediac, nepíše sa dnes ľahko. Nie preto, že je to už 30. rok snahy o vedomú obrodu pôvodného, prírodného ducha. Nie preto, že by nebolo o čom. Skôr preto, že sa dejú veci, ktoré nám ohrozujú nie len rodné duchovno, ale celý náš svet.

Zdá sa, akoby sme boli celkom malí. Úplne malí na to, aby sme mohli udržať ten náš prírodný svet. Aby sme mohli čistým spôsobom svätiť jar, voňať kvety, sadiť plody a nevidieť, kam to ženú bohatí tohto sveta.

Všimnime si podobnosť medzi slovami „bohatí“ a úbohí“.

Medzi boháčom a úbožiakom je niekedy menší rozdiel, ako si myslíme. Záleží, či sa pozeráme z hľadiska čarodejníctva, alebo z hľadiska živy. Oba pojmy sa nevylučujú a nepodmieňujú súvzťažne, ani opačne. Skrátka – skutočne bohatý je ten, kto je šťastný. Šťastný je ten, kto v úcte má svoju časť, svoj diel. Každý ten svoj kúsok. Nikto nemôže mať všetko.

A predsa je plný svet nespokojných a nenažraných „boháčov“. Na to sme si už mohli zvyknúť. Nie je to výnimka, je to zákonitosť. Nevedomosť a chamtivosť je uctievaná, a teda aj prevláda. Duchovná úbohosť.

Nevedomí chcú mať viac moci. Ani sa nieto čomu čudovať. Najväčšia moc je duch – teda – súladné vedomie. Kto nemá dosť celostného vedomia, stáva sa, že chce nejakú náhradu duchovnej sily – napríklad tú – takú – no násilnú moc. Buď skryte násilnú – napríklad v podobe všemocného bieleho goliera, alebo – otvorene násilnú – v polohe hýbateľa zbraní. Najmocnejší obvykle nie sú vodcovia štátov, tí sú často len sluhami záujmov mocnejších. Svetsky najmocnejší sú tí, ktorí im velia. Tak jemne. Vypočítavo, Zdanlivo nežne. Výsledky sú ale ostré.

A oproti tomu , oproti chorým a nezdravým pnutiam mocensky ctibažných sebcov, stoja malé mravce, malé včely s kúsom peľu, malí ľudkovia s piesňou na perách, ktorí chcú svätiť jar.

Má to vôbec význam?

Má to vôbec silu?

Má to vôbec v tomto svete zmysel?

Má. Práve toto má dnes najväčší význam. Obvetinu Zemi. Pokropiť. Chváliť Matku. Svätiť prírodu., jej divy, jej sily. Plodiť deti a uchrániť ich pred choromyseľnými spôsobmi duševnej poroby. Vzdelávať ich v úcte k duši. Milovať svojich blízkych, ctiť živly, živu, divy, ctiť rodinu i veľkorodinu.

Toto má práve význam a o nič menej, ako po iné roky, azda i viac – teraz!

Kým jedni chystajú globálnu vojnu, my chystajme všehomírny mier. My zachraňujeme tento svet.

Vypnime blikotavky, vypnime padajúce obrázky, urobme si hodinu alebo deň bez elektriky, niektorí aj týždeň a sväťme Jar, ktorá má byť a je svätá, Jar, ktorá je jará, Jar, ktorá znamená znovuzrodenie plodivej Matky Zeme, znovuzrodenie Ducha, znovuzrodenie našich síl, znovuzrodenie našich duší . Tak obživnú a posilnia aj naše telá. Naše družiny. Naše rody. Naša veľkorodina.

V tom nech nám všetky divy pomáhajú .

K Sväteniu jari ´24, – Žiarislav.

Jedna odpoveď na “Tridsiaty odkaz jari”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *