V štátnom kalendári ubudlo dní so slovanskými menami; pribudol Zoran

Vo vedomeckom časníku pribudli slovanské mená: Svetlan, Vidimir, Horana,  Samo, Radmila.

Zmeny v štátnom kalendári uskutočňuje Kalendárová komisia. V poslednej podobe štátneho oficiálneho kalendária sa počet dní so slovanskými menami znížil v prospech dní s výhradne cudzími menami. Na druhej  strane pribudli prechýlené ženské slovenské (slovanské) mená.

Vo vedomeckom kalendári rodného kruhu – v Slovenskom prírodnom časníku sme preto tiež uskutočnili nejaké zmeny, keďže popri stovkách nami obnovených slovanských mien vyznačených hrubším písmom  máme aj mená zo štátneho kalendára na miestach, kde podľa Kalendárovej komisie sú umiestnené mená cudzie. I keď na jeden deň my zväčša prepisujeme len jedno cudzie meno. Keďže komisia nahradila slovenské meno Dobroslava  Jesikou, k menu Jesika (starožidovské meno Yiskah, znamená „Jehova sa pozerá“)  sme priradili mená Vidimíra a Vidimir. Meno VIDIMIR (Vidiaci vo svete – vo (všeho)míre)) je síce na Slovensku novovytvorené a úradne prijaté v dobe súčasnej obrody, avšak podľa vyjadrenia Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra sa nachádza v dávnej slovinskej kronike a našli sme ho doložené aj na sklonku staroveku. Meno VIDIMÍRA je teda podoba ženského mena vzniknutá rodovým prechýlením, čo je jeden z bežných postupov pri tvorení slovanských mien.  K  menu Kamila (z latinského Camillus – Chrámový sluha) sme priradili Milinu, pôvodne sme tam mali priradenú Slávku, tú sme dali ku Sláve – podľa zmeny v štátnom kalendári, takže v tomto prípade  ide len o presuny bez zmeny pomerov. Pribudla nám RADMILA, ktorú sme dali ku Natálii (tá znamená Narodenie)  namiesto Radovany, ktorú kalendárová komisia zaradila k Radovanovi. Zaradili sme aj staroslovenské meno PRESLAV (meno veľmoža zo Svätopukovej družiny, má aj možnú vznikovú podobu Predslav) a umiestnili sme ho k Máriovi, odkiaľ štátna komisia premiestnila DrahomíruDrahomírovi, a my podľa nej tiež. Toto meno sme kedysi vo vedomeckom  časníku už mali, a tak sme ho obnovili. Od mena Františka (odvodené od František čo značí Francúzik) sme preradili Jaromíru k Jaromírovi, keďže ju tam predtým už umiestnila kalendárová komisia.  A tak sme k osamotenej Františke priradili iné slovanské meno – SAMO. To treba odlíšiť od domáckej podoby hebrejského mena Šemuel (dnes Samuel), keďže meno vladyka Sama je zo 7. storočia a súvislosť so Šemueom nie je známa. Pochádzal z Franskej ríše (tu teda máme vzdialenú súvislosť s Františkou), avšak v jej východnej časti sídlili v tej dobe desiatky slovanských kmeňov. Je doložený len jeho štátny, nie etnický pôvod. Týmto menom ho označovali naddunajskí Slovania, s ktorými sa zžil a je celkom pravdepodobné vzhľadom na iniciačné zvyklosti pôvodného duchovna tej doby, že šlo o meno slovanské. Koreň „sam“ a slovný základ „samo“ je bežnou zosilňovacou časťou zloženého označenia, ako „samoprvý“, „sám kráľ“, „samodiva“ (vedúca lesná víla), „samojediný“, „samodruhá“ (tehotná). Preto ako meno historické na našom území (naddunajských Slovanov), možno toto meno považovať za naše a podľa bežných úradných postupov môže byť prijaté, pokiaľ sa nebude vydávať za domácke meno Samuela, ale bude zdôvodnené ako meno historicky doložené v tejto podobe (Samo). K slovanskému menu Ľudomil sme pridali Ľudomilu, čo je iná podoba mena Ľudmila. K menu Branislav kalendárna komisia SR pridala Bronislava, čo je vlastne podoba nášho Branislava zaužívaná v Česku, Nemecku a Poľsku. A nakoniec – do nášho časníka sme pridali aj meno SVETLAN. Mnohí poznajú pesničkára Jana Svetlana Majerčíka. Toto meno možno jednoducho obhájiť pred matričným úradom prechýlením od Svetlany, čo je spôsob jazykovedne uznávaný a zaužívaný.  Podobne sme prechýlili i meno HORAN na ženské HORANA (mimochodom používané slovenskou pesničkárkou).  Horan je na matrike potvrdené prijaté novodrevné slovenské meno, i keď úradne bolo zdôvodnené náhodným výskytom v iných jazykoch, podobne ako jeho ženská podoba.

Dnes možno svoje rodné meno doplniť o ďalšie meno v súlade s iniciačnými zvyklosťami bez siahodlhých prieťahov zmenou na jedinom úrade, kde zabezpečia aj zmenu vo všetkých dokladoch .

Pripomeňme, že v ostatných rokoch boli na matrikách zapísané detské novodrevné mená, ako Jasoslava (domácky Jaska), Zorimír (domácky Zorik, Živodar (Živko), Horan (Horik). 

Na záver ešte jedna dobrá správa – kalendárová komisia priradila k menu Zora (22.1.) slovanské meno ZORAN, ktoré sme my už dávnejšie mali v našom vedomeckom časníku. Za to veľká chvála. Je potešiteľné, že popri invázii cudzích mien, často bezmyšlienkovite a bez vedomia významu prijímaných po vzhliadnutí filmu, alebo rebríčka komerčného rádia, je tu aj iné pnutie – prijímanie mien v jazyku nám zrozumiteľnom. Po ústupe pôvodných mien nárastu kultu cudzieho je tu aj opačné smerovanie – pomaly pribúda tých, ktorí vidia v mene silu, čo vplýva na naše osudy a vnímajú ju v čare rodného jazyka.

Žiarislav a Ladomíra.


Meno vzniknuté v roku 2015 podľa dávneho zvykového spôsobu tvorenia zložených slovanských mien.   

Pozn. Slovenský prírodný časník s pôvodnými sviatkami a obnovenými slovanskými a slovenskými menami uvedieme na Slávnostiach Zimného Slnovratu v Hriňovej 21. 12. r. 19.