Mravce sú dravce a neraz sa stalo že človek ich spozoroval na včelích stojanoch. V jedinom zateplenom úli sa držali maličké červené mravčeky, ktoré včeliu rodinu napohľad nepoškodzovali, viac-menej sa na nej priživovali. Pred rokmi sa stalo, že na jeden zo stojanov vyliezli lesné mravce a zjavne lúpili niektoré úle. Vtedy ich človek zastavil zvláštnym vynálezom. Natrieť agátové koly stojana na úle prepáleným olejom, čo ako poradil jeden známy včelár, mravcov spomalilo, no neodradil. A tak človek hútal, hútal až vyhútal toto: Keď vám mravce v kuchyni lezú na fľaštičku lekváru, či medu a cez neho sa skopujú do sladkého cieľa, tak pred nimi sladký rôsol ochránite tak, že nádobku postavíte na tanierik, či mištičku s vodou. Naše mravce bežne neplávajú a cez vodu sa tak ľahko nedostanú. Človek teda zohnal plechovky ako od rybacích konzerv, také širšie a nižšie. Z hrabovej oriezky narezal „valčeky“ – papečky široké okolo 7 cm a vysoké okolo 5 cm. Tie postavil doprostred plechoviek naplnených vodou. Každý úľ na ohrozenom stojane stál na štyroch takýchto drevovodných stojkách a lúpež mravcov ustala.
MASÍVNY JARNÝ ÚTOK
Predvčerom však vojská niekoľkých lesných mravenísk zahájili vyhladzovací útok na dve včelie rodiny, umiestnené na novom stojane ani nie 20 m od lesa. Jeden z tých úľov mal na letáči nastúpenú plnú včeliu obranu a v plnom nabudení a v bojovom bzukote vzdoroval za veľkého pokriku včelích obrancov. Druhý úľ mal obranu prelomenú. Na letáči nebolo jedinej včely a lesné mravce voľne vchádzali do úľa a bezbreho rabovali med, vynášali vonku mŕtvoly včiel i mravcov, útočili aj na včely, ktoré sa snažili dostať do úľa a zhadzovali ich na zem plnú mravčích lúpežníkov, kde ich čakala istá smrť….
Celý článok tu: Vojna včiel a mravcov