Kategórie
Spoločenské

Boli národy v ranom stredoveku?

Sú tu národy oddávna , alebo je to nový jav?

V prácach mnohých vedcov i v ich verejných vývodoch pre pospolitý ľud sa často stretávame s tvrdením, že národy neboli , snáď len nejaké „protoetniká“ a kmene a že národy vlastne vznikli až v modernej dobe.

Pisateľ hneď na začiatku tejto state pripomenie, že tvrdenie, že národy v minulých dobách vlastne neboli, najviac rozširujú tí ľudia, ktorí tvrdia, že národy vlastne ani dnes nie sú a že národ je len mýtus. Pritom mýtus a mytológia je niečo, čo je, a nie niečo, čo nie je.

Otázkou je, do ktorého vedeckého odboru toto skúmanie vlastne patrí. Napríklad často sa k tomu vyjadrujú skôr ľudia z odboru „história archeológia“, i keď sociológia by k tomu mala byť bližšie.

Skúsme sa ale na vec pozrieť bez zábran a predsudkov a vyhodnotiť túto otázku s použitím zmesných vedomých a všeobecne pochopiteľných  poznatkov a prostriedkov.

Ľudovít Velislav Štúr používal pojmy národ a kmeň súbežne ako rovnoznačné (synonymné) výrazy.

Všeobecne však prevážilo presvedčenie, že kmeň je niečo menej, ako národ. Napríklad že národ má písmo alebo  náboženstvo, kým kmeň nie. Etnológia ale tvrdí, že každý kmeň mal nejaké duchovno a teda náboženská karta tu neobstojí. A tiež – že bolo veľa druhov písma a to aj pred prijatím hláskového, a teda ani to neobstojí.

Dnes sú oba pojmy – národ i kmeň – vo veľkej miere nahrádzané gréckym slovom „etnikum“.

POROVNANIE S DOBOU KAMENNOU.

V USA sa pojmy národ a kmeň dostali koncom 20. storočia do Štúrovho poňatia. Kmene pôvodných Američanov (Native Americans, American Indians) sa označujú nimi, aj inými, ako prvé národy ( First Nations).

Napríklad pisateľ navštívil  5 – tisícový kmeň Hopi, ktorí ako pueblový patrí ku zvyšku kedysi rozsiahlej pueblovej civilizácie. Tento malý kmeň je kultúrne na tom v spoločenskom povedomí azda lepšie, ako 6 – miliónový národ Slovákov. Národ Hopi má vlastné školy a učí nie len svoj jazyk, ale aj svoje dejiny podľa seba. Vydáva vlastné noviny, ale naozaj vlastné, a sú v nich ak články o pôvodných obradoch duchovna Hopi, ktoré tento kmeň udržal a uskutočňuje. Udržiava si svoju pôvodnú kultúru, odmieta invázne vlny a obchod si drží výlučne vo svojich rukách. Vedomci kmeňa Hopi si vlastne nemyslia, že by pred tým, ako začali vydávať noviny a založili si školy, že by predtým neboli národom. Myslia si ale, že s týmito vymoženosťami si dnes národ lepšie udržia.

Druhý príklad – v podstate z doby kamennej. 5 pôvodných národov v hraničných priestoroch  dnešných USA a Kanady založili v 16. storočí Irokézsky zväz. Irokézska Liga vraj bola predlohou pre neskôr založené Spojené štáty americké. Irokézi  zakázali krvnú pomstu vo vnútri kmeňa, mali ústne (nepísané) právo a založili konfederáciu Irokézov. Dnes majú Irokézske pasy. Ich zrodenie národa patrí do doby kamenných, pazúrikových  hrotov a je opradené povesťou – mytológiou vzniku.

Keďže sme Indiánov zastihli v kmeňových spoločnostiach v dobe fotografie a telegrafu, je množstvo dôkazov o tom, že ich kmene vykazovali silné znaky národnej spolupatričnosti. V mnohom silnejšie, ako moderné národy. S Američanmi, či Španielmi viedli vojny, uzatvárali medzinárodné zmluvy,  vytvárali vlastné i zmiešané účelové spojenectvá. Mali svoje duchovná, svoju mytológiu a dôvody, prečo so západoeurópanmi  prehrali svoje zápasy, spočívali hlavne v priepastných rozdieloch v technológiách. Nie v oblasti nejakého nedostatku národného uvedomenia.

Keď ľudia s kamennými hrotmi poznali národné povedomie, v podstate podobné, ako  strojcovia štátov „Inkov“, či Aztékov,  je namieste otázka, prečo by národné povedomie nemohli mať národy železnej doby  raného stredoveku, napríklad národy Slovanov, či Baltov, ktoré mali vlastné silné kultúry, vytvárali kmeňové zväzy a štáty

NÁRODY RANÉHO STREDOVEKU

V dobe pokresťančených Germánov Nemeckej ríše teda spomeňme Slovanské národy pôvodného duchovna, ktoré vraj nemali byť národmi, ako  polabských Luticov (Veletov) a ich povstanie proti nemeckej ríši, Srbský zväz  v Lužici a okolí,  naddunajských Slovenov, ktorí boli súčasníkmi severnejších Srbov a Chorvátov, teda Slovanov s inými kmeňovými názvami.  Na území Slovenska (a časti a Moravy) sa kmeňové názvy od Sama po Veľkú Moravu nenašli, a označovali sa ako Sloveni (Slovene), hovorený  jazyk mali „slovenski“ a ich ženy sa označovali podobne, ako dnes v Slovinsku a na Slovensku, „Slovenki“. Boli teda odlíšení názvom a iste i povedomím od susedov, i keď v obci historickej sa vtláča názor, že na rozdiel od susedných Slovanov mali by byť títo Sloveni ešte len nejakými všeobecnými Slovanmi bez kmeňovej či národnej identity. Tento názor je zväčša šírený bez toho, aby sa ho jeho zástancovia snažili niečím podoprieť.   

 Z národov ranného stredoveku spomeňme napríklad križiakmi vyhubený a ponemčený pôvodne  baltský kmeň Prusov, ktorí vraj nemali štát, ale ako vidíme pri strete s Vojtechom a križiackymi rádmi, mali nie len svoje duchovno, ale i vytrvalú obranu. Ďalej spomeňme kmene či národy Litovcov a ďalších Baltov, ktorí viedli pravdepodobne  najslobodnejší štát stredoveku – prevažne slovanské Litovské veľkokniežatsvo. V tomto štátnom útvare vedenom „pohanmi“ so znášanlivou národnostnou a náboženskou politikou žili rôzne národy, i kresťanské, mnohé tam vstúpili dobrovoľne a je to jeden z príkladov, ktorý hovorí o tom, že národ a štát by sme nemali stotožňovať a ani tieto zložky navzájom nepodmieňovať, i keď národný štát ako nadstavba kmeňovej samosprávy je v podstate prirodzený jav.  

V súvislosti so Slovanmi sú dnes pretláčané akademické tézy o tom, že dejinných Slovanov (raný stredovek, či predtým) vraj nemôžeme chápať ako národ či národy.

Je to taká karolínska dogma druhej a azda aj tretej ríše, ktorá sa premietla do dnešnej politiky. Pričom vývojovo vzaté Slovania boli kedysi ľudia jednej národnej  kultúry so svojim pôvodným slovanským duchovnom, jazykom a rodovou spoločnosťou.  Po obrovskom rozšírení a   rozrôznení vytvárali štiepením  národy  (kmene) so svojim už aj odlúčeným povedomím a ak Germáni mali národy, tak ako tento pojem môžeme odoprieť ich súčasníkom – Slovanom?

POJEM „NÁROD“ – DÁVNE KORENE

Ako vieme, že Germáni mali národy? No tak to vieme, že vieme čítať. Latisky sa germánske národy 2. ríše (Franskej a neskôr Nemeckej) označovali ako „genes“, teda – rody. Súbežne sa označovali ako nations.  Genes znamená národy, rody, to slovo už napohľad súvisí so zrodením – genézou a pôvodom – genetikou. Národ teda nie je akademický pojem, je to prirodzený pojem známy aj v ľudovej reči:  „skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som, duša moja“. Pojem národ je neskôr vyhranenejší , ale má použitia aj v ľudovom, predvedeckom jazyku. Keď sa niekde zíde veľa ľudí, možno povedať – „Tu je ale národa“. Takže ak podľa rano-stredovekých letopiscov boli „genes“, teda národy Bavorov, Sasov, Alamanov, Longobardov, Gótov  a ďalších germánskych etník, samozrejme, že museli byť aj národy napríklad v strednej Európe Srbov, Chorvátov (tieto dva národy sa rozštiepili a prežili ich časti na Balkáne), ale aj dajme tomu Luticov, Odobritov, Volyňanov… Ale máme tu aj náš prípad  vlastných Slovenov ( prípad naddunajských Slovenov či Slovencov (Slovincov) ) ktorí iné kmeňové meno, podobne ako dávni Slováci,  nemali. Že sa niektoré národy rozštiepili, zlúčili či prekryli, neznamená, že by tento jav vznikol niekedy v 19. storočí, ako mnohí tvrdia. Národné povedomie tu bolo už dávno predtým a v podstate novovek nepriniesol vznik národného povedomia, ale len vznik jeho  mediálneho prepracúvania. Nástup písma, ozvučených médií a ideológií priniesol ďalšie zmeny v duchovne, usporiadaní spoločnosti, a isteže aj zmenu v chápaní národného povedomia. Ale nepriniesol zmenu v tom, že by národné povedomie stvoril, to je prehnaný a azda aj účelový vývod. Spoločenská súdržnosť dávnych národov bola v mnohom väčšia.  

Národné povedomie je prirodzeným znakom ľudských spoločností, vyjadrením kultúrnej rôznosti i príbuznosti. Zvykne sa niekedy preceňovať, alebo podceňovať. Zdá sa, že v ideologických kruhov Európskej únie sú časté  sklony spochybniť jestvovanie a význam národov. Čiastočne     z politických, mocenských  a obchodných dôvodov národné povedomie a samotné jestvovanie národov má byť – a to je zaujímavé – na jednej strane akoby prežitkom, ale súčasne tu máme z tej istej strany tvrdenia, že tento prežitok vlastne ani nejestvoval. K tomu teda patrí aj tá pesnička, že národy neboli. Je to taká odrhovačka, ktorá spravidla vôbec nie je podporená nejakými dokladmi, dôkazmi, porovnávacími štúdiami a ak nejaké správy sú , tak väčšinou také – že „všetci sme domiešaní“ ( k tomu budúca stať). To že všetky národy sveta neustále podstupujú svoj vývoj a k tomu patrí aj styk s inými národmi a kultúrami a uskutočňovanie spolužitia v rôznych oblastiach, to nijako nedokazuje, že by národy neboli. 

Kresba: Nehoslav

Vedomecké učenie: https://www.ziarislav.sk/podujatia/3-5-12-vedomecka-cesta/

Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom.  TU sú podrobnosti