( Vedomecké koreňoslovie) Žiarislav píše:
Žijeme v spoločnosti, ktorá je dôkladne prešpikovaná vinou. Prijala invázne náboženstvo, v ktorom sa deti rodia vinné, pretože podľa prvého dielu hrubej knihy je vina dedičná, je dedičný hriech. V tomto hriechu , ktorý je príčinou viny, sa bahnia mnohí, ktorí zdieľajú toto náboženstvo. Na uvrhnutých do dedičného hriechu potom vytasia hlášku, že ktosi pred dvetisíc rokmi umrel mučeníckou smrťou aj za iných, ktorí mu majú byť zaviazaní, i keď sa narodili o dvetisíc rokov neskôr. To, že najprv musí byť príčina a až potom následok, príčinnosť, teda kauzalita je pre nich nepodstatný jav. Podstatné je to, že cesta z oslobodenia od hriechu, ktorý si vlastne ani nespôsobil, má viesť uctievaním náboženstva, ktoré tento dedičný pocit hriechu spôsobilo. Čím sa dostávame do začarovaného kruhu príčin a následkov. Máš sa cítiť hriešne, ale cesta má spočívať v tom, že ti bude odpustené, keď budeš tento pocit dedičnej hriešnosti rozširovať. Aj takú otázku by mohol niekto položiť, či toto samo o sebe nie je hriechom.