Kategórie
Spoločenské

O prirodzenej imunite, alebo – nový kovid tvrdo metie, starý kovid už aj mätie…

Vyjadrovať sa k tomuto je dnes javí ako riziková záležitosť, (podľa niektorých by to mal len imunológ), ale výzva k triezvemu uvažovaniu by snáď nemusela byť chápaná ako hriech.

Na  vládnej tlačovke (11. 10. 2020) sme sa  dozvedeli , že podľa vládnych odhadov je  v tejto chvíli na Slovensku podľa  odhadu 200 000 nositeľov víru kovid 19. Bolo to povedané s hrôzou v hlase – aj to, že percentuálne je to viac, ako bolo v USA počas najväčšej krízy kovidovej chrípky. Ak by tie čísla aspoň nahrubo sedeli, to by ale nemusel byť len dôvod na zhrozenie, ale aj dôvod na údiv, pre niekoho až na úľavu. Pri výrazne väčšom percente zisteného kovidu, než aké bolo v Amerike počas najväčšieho umierania (údaj od predsedu vlády) –  u nás sa vlastne nijaká porovnateľná umieracia hrôza nestala (aj keď zatiaľ nízka úmrtnosť môže narásť). To môže naznačovať dve veci: Že už máme voči kovidu badateľnú spoločenskú odolnosť, teda kolektívnu imunitu (zdravotnú aj inú, teda zatiaľ nie v rýdzo medicínskom zmysle ), alebo  tento vírus už nie je čím býval – zmenil sa (zmutoval) a podobne, ako iné chrípkové víry, vrátane koronových, nechce zabiť svojho nositeľa. No a v širšom zmysle kolektívnej imunity by sme mohli vzhliadnuť dva javy: zdravotná imunita (nadobudnutá pri priamom styku s vírom, alebo inými spôsobmi), ale tiež  odolnosť spoločnosti a zdravotníckej siete, ktorá sa naučila kovidu lepšie brániť s pomocou lepšieho prístupu, liečiv a spôsobov ochrany.

Celý článok TU

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *