JARNÉ SVIATKY – ČAS VEDOMENIA

Jarné sviatky: základom nie obžierka, ale obroda?

Veľkonočný pondelok bol na Slovensku oddávna bujarým dňom. Dnes je to azda po prvýkrát v období posledných dobách, keď to tak nebude.

Podprahové úkony, ako oblievačka a šibačka, spojená s hodovaním až obžierkou, by sa dali nazvať obradmi, keby nimi ešte boli.

 

ČO SÚ JARNÉ OBRADY?

Slovo obrad je výraz pre výraz pre úkon, v ktorom sa veci dejú, konajú – po poriadku, v poradí výsledkom má byť nejaký rád, „riad“ znovunastolenie poriadku, predovšetkým – duchovného. Lebo telesný poriadok nastoľujeme upratovaním.

Dnes, v čase schladenia  pohybu osôb, dopravných prostriedkov, návštev a ďalších prejavov spoločenského života, môžeme si položiť otázku, o čo vlastne prichádzame? Keď široké vrstvy obyvateľstva neuskutočnia ten dávny spôsob prežívania veľkonočného pondelka?

Ak mnohí vytýkajú kostolným obradom, že sú často len formálne, tak na to by sme mohli povedať, že ak by to bola pravda, tak aj v prípade niektorých pozostatkov prírodných obradov je to podobné. Napríklad v prípade veľkonočnej kúpačky a šibačky. Koľkí si uvedomujú podstatu týchto obradov, ktoré sa zúžili na pomerne málo vedomé obchôdzky spojené ani nie tak s úctou, ako s pôžitkárstvom?

Pripomeňme si, že v ľudovom tradičnom poňatí z piatich po sebe nasledujúcich  jarných sviatočných dní sú tri z pôvodného duchovna:

Zelený štvrtok – sviatok pôvodného (prírodného) duchovna – názov  odvodený od vetvičiek stromov, ktoré boli v pôvodnom duchovne nositeľmi čarovnej sily.

Veľký piatok – sviatok biblickej kultúry, podľa ktorej v ten deň mal byť ukrižovaný Ježiš (alebo sa to v tento deň pripomína)

Biela sobota –  sviatok pôvodného duchovna – deň, keď sa obradne zapaľuje živý oheň.

Veľkonočná nedeľa – podľa biblického duchovna zmŕtvychvstanie 

„Veľkonočný“ pondelok – sviatok obrady pôvodného duchovna, obchôdzka so svätením vodou (alebo aj vŕbovými prútmi) a hodovaním. 

O PODSTATE JARNÝCH SVIATKOV

 už pisateľ napísal rad článkov a len v skratke a heslovite:

Voda ako živel zrodenia a znovuzrodenia   – spojená s jarou a plodnosťou, uctením si ženského rodu od púčikov vŕby rakyty až po dievčatá a ženy, ale i spojená s jarou a obrodou roka a jeho (slnečných) síl.  

Vŕba – ženský strom a jeho prúty nesúce v sebe čaro pučenia a novej jari.

Kraslice –  zdobené vajcia. Vajce ako znak slnečného ducha – každoročného obrodenia Syna – Slnka z otca Svaroga stvoriteľa.  Vajce ako predstava slnečnej sily zrodenia bolo v drievnejších dobách na Slovensku  používané ako obradný a obvetný (obetný) prostriedok i v čase Zimného Slnovratu, keď je duch obrodený, ako aj na jarnú rovnodennosť a spln po ňom – keď duch klíči v podobe jari. Dávne kraslice boli zdobené svargami (svastikoidmi), ktoré prerastali do kvetov. Dnes už je bežné  často len vysvetlenie kvetov, odkedy učenie v národopise vedú kvetinárky a v duchovede vežovníci.

Mali by sme si uvedomiť, že zákaz vychádzania prišiel v pravý čas: pred jarnými sviatkami. O nijaké veľké duchovné hodnoty tak ako národ neprichádzame – aj tak sme to v posledných dobách  dosť zanedbávali. Navštíviť rodinu je dobré, samozrejme, za bežných okolností, obžierka, ktorú niektorí uskutočňujú,  neprináša dobré výsledky a tváriť sa, že robíme obrady, keď ich vlastne len bezducho a často až slaboducho okliešťujeme, by nebolo správne. V zásade vždy platí počas sviatkov toto: Najprv obrad, potom hody.

ZÁSADNÉ ČASTI  (jarných) OBRADOV

Obrad má 4 základné časti a k tomu piate – ako hodovné kolo – „koláč“.

 4 teraz píše číslovkou, lebo tá predstavuje pôvodne aj prakríž (na 4 svetové strany, 4 živly ) a tiež slnečný znak (so 4, 6, či 8 ramenami), ktorý je na krasliciach tisíce rokov, aj keď o tom väčšina národa nevie. Pisateľ spravuje niekoľko záhrad a v nich je  bezpočet kvetov, ale tie znamenia na krasliciach nie sú len kvety, je to aj svetlo, Slnko a stred sveta. Kraslica býva často „opásaná „ opaskom, ktorý znamená zdravie (rodiny) a delí ju na 2 strany, prípadne – spája jej dve strany.

1. Prvá časť obradu je  sústredenie, očistenie, stíšenie, príprava. Súčasťou toho býva aj pustenie – pôst. Pustenie jedla a teda postenie patrí k príprave. V tomto prípade je to jarný pôst. Niekto pustí len mäso, niekto všetko živočíšne, niekto umelé sladkosti, niekto aj kvasené cestoviny, podľa založenia a potreby, ale každý sa môže očistiť. K pusteniu nemusí patriť len jedlo, môžu to byť aj iné pôžitky, ktorých sa na čas vzdávame.
2. Druhou časťou obradu sú chvály. Účastníci obradu chvália dary – ako napríklad prichádzajúcu a pučiacu jar, životodarné sily (divy), vodu (živly), duchovnú podstatu. Pochváliť môžeme aj to, že sme sa stretli, že tu sme…
3.  ponúkajú službu obradného úkonu – v prípade jarného sviatku je to im napríklad očista posvätným živlom vody. Ponúkajú, teda tak, ako to prináleží ich stavu. V mládeneckom veku azda viac hravo a jaro, v zrelšom zrelšie, v kruhu známych, samozrejme. Týmto je uskutočňovaný obrad. Voda znamená aj očistu aj je to živel zrodenia. Jarná a jará živa – sila sa má nabudiť a obrodiť. Tak, ako celá spoločnosť.
4. Obvetina. Obvetovať – skrátene obetovať – znamená vysloviť prehlásenie – ak siaha na niečo posvätné – tak prísahu. Napríklad pri samotnom obrade alebo po jeho uskutočnení. Obveta môže byť aj prianím – zdravia, krásy, sily, zladenia…
5. Hody – dary divov a živlov sú na prestretom stole a spoločnosť po uskutočnení predchádzajúcich častí sviatku – obradu – svorne hodujú.

A čo sa z týchto piatich častí jarných sviatkov zachovalo? Môžeme sa vyhovárať na tisícročné zákazy pôvodného duchovna, ale nemôžeme povedať, že by sme už niekoľko desaťročí nemali slobodu a nemohli žiť v obrode podstatných hodnôt. . A čo sa teda z tých piatich úkonov tak dôležitého výročného sviatku zachovalo? Zväčša len obchôdzka, a to u mnohých nie celkom uvedomelá  a hody, u niektorých hraničiace,  alebo presahujúce nevedomú obžierku.

Tak tu ho máš – zákaz vychádzania. Môže to byť akoby trest. Ale – môže to byť aj dar.  Chvála.

EŠTE NÁM MÔŽE VYJSŤ SLNKO

Mali by sme si uvedomiť, že ak sa teraz nezbadáme a neuvedomíme, tak už kedy? Predsa nechceme ako spoločnosť ostať na úrovni spotrebných zvierat. Pričom – zvieratá aspoň neohrozujú Zem.

Tak krásne sviatky, ako sú jarné , by sme mali sláviť s úctou.

S blízkymi predsa môžeme byť stále v spojení. Aj keď s nimi telesne nie sme. Spojenie je predsa záležitosťou duše.

Mali by sme si vážiť  stav možnej  zmeny a využiť ho na uvedomenie a uskutočnenie skutočnej duchovnej premeny.

Áno, ak nie na bielu sobotu, tak potom – zapáľme sviečku s pripomenutím si sily, nebeského svetla, z ktorého povstal podľa povestí predkov tento svet. A s úctou sa umyli vo vode – posvätnom to živle. A ponúknuť môžeme obradnú službu ak o to je záujem. Ak nám nevyjde obrad v nejaký deň, ktorý je s tým tradične spojený, tak nič hrozné sa nedeje – ak očistu a uvedomenie uskutočníme inokedy. Ale – dôležité je, aby sme ju naozaj uskutočnili.

Áno, byt, či dom ozdobený halúzkami a možnože aj kraslicami – to môže byť nielen prejavom krásy, ale i vedomia.

A všetko ostatné – možno je a možno nie je dôležité. Pre vás, pre nás. Je to naša voľba. Budeme pestovať aj kultúru, teda ducha, alebo ostaneme na ponúkaných spotrebných hodnotách? Vykročíme na cestu duchovného pokroku?

Nuž, je to na každom. Pisateľ sa neteší tomu, že väčšina ľudí je uväznených v určitom priestore, i keď by radi išli aj inde. Ale navrhuje tento stav využiť.

Na vycítenie. Na vedomenie. Na obrodenie.

Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli.

Svätenie jari – súbor článkov