Kategórie
Z vrchárskeho zápisníka

Mokré zdrže v suchej jari

Suchá jar. Poriadne suchá jar. Ale hladina spodnej vody  nie je až taká nízka, ako bude v lete. A tak človek kope. Studničky a napájadlá.

Keď sa usadil na medzi hôr a pasienkov, boli tu dve studnička a jedno napájadlo. Dnes ich je zo desať. Postupne rozšíril štvorcovú záhradu na niekoľko strán a potom spravil ešte niekoľko ohrád, aby posunul hospodárstvo smerom k sebestačnosti a zamedzil plieneniu hriadok nielen divým, ale hlavne domácim zvieratám, ktoré sa tiež pasú spravidla na voľno. Záhrady sú na pomerne strmých svahoch a či už človek sadí plodivé semená, alebo sadenice, kríky a stromy, dobre je ich v suchých obdobiach polievať, hlavne – kým sa chytia.

Odhalený pramienok ukázal svoju silu – dnes je v ňom päť nádržiek, ktoré zabezpečujú vodu na polievanie troch záhrad.Do čerstvo vykopaných zdrží sa pomaly začína sťahovať vodný život.

Pri každej záhrade ale už studnička je. Lenže – obsadená. V studničke pri rokline nakládla mladé salamandra.  Aby sme ju mohli vyčistiť, malý vrchár z nej najprv vylovil jej deti. Žubrienky už mali nohy, ale stále boli schopné žiť len vo vode. Človek ich napočítal vo vedre pätnásť a potom do hĺbky prekopal studničku zanesenú ílom a pieskom. Salamandry sa po vypustení skryli na dne a vodu sme pre istotu naberali nie čiernymi plastovými vedrami, ale striebornými, kovovými. Keď naberieš salamandričku, hneď ju vidíš. A môžeš ju vrátiť do studničky. Lebo keby si ju vylial do hriadky, bola by to jej smrť. „Slepé jaštery“ sú pre nás dobrým znamením. Žijú iba v čistých lesoch. A v čistých vodách. Spravidla  sa narodia rovno z tela matky. Ale mohli by sa vyliahnuť aj z vajíčok.

Mláďa salamandry v jednej zo studničiek vykopanými pred rokmi.
Dospelá salamandra hľadá miesto na rodenie mláďat. Jej jedovatá koža odpudzuje dravcov. Môže sa dožiť aj 40 rokov. Žije len v čistých lesoch a množí sa len v čistých studničkách. Mláďatá salamandry nijako neublížia ani pitnej vode, skôr ju čistia.

V studničke v strmej ohrade pod včelami sú tiež malé salamandry. Pod ňou je ale dobré miesto na ďalšiu nádržku, alebo aj na dve. Človek si berie ten najväčší, najťažší krompáč a už aj kope. V rokline to možné nebolo, lebo pod studničkou je tam skala a voda po nej steká po balvane, po strmine, taký malý vodopádik. Ale tu, v sade pod včelami, možno vykopať viacero nádržiek. Salamandry nech si ostanú v tej hornej, malej. Pod ňou človek vykopal dve ďalšie. Tá spodná je najhlbšia,  do vykopanej jamy sa zmestil aj s dvoma malými vrchármi. Dnes. Lebo zajtra v nej už bude voda. Stačí teraz k nej nasmerovať malý pramienok . V dvoch vysunutých hriadach sú dosadené ďalšie čučoriedky. Spolu ich tu je vyše dvadsať kríčkov. Ale treba ich zalievať, v čase sucha. A teda – už. Ak chcete, aby prežili. A zarodili.

Žaby kladú vajíčka a v jednej chvíli sa z rôsolu vyliahne takýto kŕdeľ. Po návšteve užovky sa ich počet zníži. Ale vždy sa nájde dosť takých, ktoré odskáču do bezpečia.

Pod domom je vytvorená rovinka. Kedysi tu nebola. Ale po jej vytvorení sa z odkopaného miesta na ňu vylial malý pramienok a aby sa z nej nestala bažina, bolo treba z nej odviezť vodu. Rigolom vyplneným štrkopieskom. Voda presakovala k novým hriadam s ríbezľovými kríkmi, ktoré tam človek vysadil podľa sna. Tie kríky rástli ako z vody a už aj hojne rodia. Nad nimi sú viniče a pod nimi včely. Tie ich opeľujú. A peľ už aj  nesú do kadlubov, v ktorých prežili túto zimu. Kadlubové úle sa osvedčili – aj neveľké roje v nich do jari riadne zmocneli.  A teraz človek ten odtok prekopal a maličký pramienok odviedol do zdrží. Vykopal ich len na tomto mieste  zo päť. Z každej nádržky sa dá denne nabrať do 10 vedier vody.  Každý deň začína s vedrami v rukách pod domom. Ale skôr, než človek načrie do priezračnej, čistej vody v čerstvo vykopanej nádržke, pozrie sa, či v nej už niekto nebýva. Lebo v tých nádržkách, čo vykopal, vlani, v predvlani a vpredpredvlani už niekto býva. Potápniky, žubrienky skokanov, kuniek, ropúch a salamandier, chrostíky, vodomerky, larvy vážok, kôrovce všakovaké, a ešte drobnejší obyvatelia, prvoky … A to všetko nie je všetko. Lebo – niektorí tam bývajú, priamo v nádržkách, niektorí žijú v zemi v ich tesnej blízkosti a niektorí – niektorí sem chodia piť vodu.

Skokan po vyčistení jednej z nádrží; čaká, kým sa voda vyčistí.
Nočná snímka ropuchy, ktorá si vyhrabala dieru do suchej zeme. Obzerá si okolité studničky, aby do nich mohla naklásť svoje „šnúrky“ so zárodkami mláďat. Týmito „retiazkami“ sa líši od iných žiab – skokanov a kuniek, ktorí kladú vajíčka v beztvarom rôsole.

Včely sa po vykopaní nádržky idú zo zvyku napiť len  k tenučkej vrstve vody a zrazu sú prekvapené, že aká nádrž – a topia sa. V prvý deň ich človek vyťahuje – zo desať – pätnásť včiel sa tam topí. Na druhý deň už len tri a keďže si to v úľoch všetky povedali, na tretí deň sa už nijaká včela netopí; občas jedna, ktorá nepochopila správy, ale zrazu to už vedia a netopia sa.

Včela v nádržke, ktorá je plná vody. Ona pláva! Kmitá nožičkami a pomaly sa posúva dopredu.
Premočené a podchladené včielky ožívajú na teplej ruke. Keď sa osušia, odletia. V prvý deň po vykopaní studničky pri mieste obvyklého včelieho napájadla sa ich tam topilo zo 15. Človek ich vytiahol. Na druhý deň sa topili len tri a na tretí deň už vedeli, že je tam nádrž a netopili sa. Chceli by sme vidieť včelie spravodajstvo – ako si to všetko povedia.

Prameň je vedený v lese ako prirodzený zdroj vody a postupne si naň navyká celý veľký kruh malých i veľkých  bytostí. Tak v ohradách, ako aj mimo ohrád. Kde chodia piť aj veľké zvieratá. Ale po troch – štyroch rokoch je už zo studničky len malá preliačina s troškou vody. A na ďalší rok už len – ako keď do bažiny stúpi medveď. Lesné tvory by už do nej nechodili klásť vajíčka, piť vodu životodarnú, tešiť sa z prameňa života. Ale jeden z nich – jeden z lesných tvorov tu zas príde,  s podivným nástrojom v ruke, zahĺbený do ducha urobí obrad a kope, kope, pot na čele mu vsiaka do šatky so stromom života, kope a vyhadzuje hlinu ako krtonožka, ako krtko, a potom sa stane jeden z tých lesných  zázrakov a do obrovskej priehrady, veľkej  ako keď skočí skokan, hnedý alebo zelený, do tej nádržky, v ktorej sa môže vyliahnuť na desiatky salamandier, natečie čistá, priezračná voda.

Snímky: pisateľ, LM

Lesná škôlka skokana hnedého. Jedna z troch zdrží pri dome, ostatné slúžia aj ako napájadlá pre zvieratá.
V poslednej dobe človek kope denne jednu studničku – už je otvorených zo 10 nádržiek. Nevedno, čo si o tom myslí krtonožka.

Ak sa Vám páčia naše články a chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:

CHCEM PODPORIŤ

Jedna odpoveď na “Mokré zdrže v suchej jari”

Komentáre sú zakázané.