Vonku je veľmi dlho tma a zima. Teraz už aj blato. Svetla pomaly pribúda, no ešte stále je sily pomenej a človeku niekedy chýba slnko. Avšak v spomienkach mi žiari zimný slnovrat.
Žiari mi v nich slávnosť, ktorú sme spoločne zažili (teraz už minulý rok) v Detve – Piešti. Spomínam si na to, aké vrelé, rodinné a priateľské toto stretnutie bolo.
Bolo to o ľuďoch
Prezradím to, čo nie je tajomstvo, že táto slávnosť Zimného Slnovratu bola o ľuďoch. Snáď ako všetky ostatné. A tak Vám môžem o týchto žiarivých chvíľach rozpovedať cez ľudí.
Ako prvá som bola na mieste ja. Prevzala som kľúče od studeného kultúrneho domu, kde nebolo nič len stoličky, stoly a teplota blížiaca sa k nule. Zapla som kúrenie naplno a dúfala, že na druhý deň nám už bude teplo. Už v noci prišiel Pravomír a nosil do vnútra množstvá vetvičiek a potrieb. Auto v noci zaparkovala aj Šárka z ďalekej Prahy a tak sme už zdieľali aké, také teplo spoločne.
A už sme sa schádzali
Ráno začali chodiť ľudia. Miestnosť síce bola ešte v príprave, ale prirodzene, keďže nás – pracujúcich bolo pomenej, práca sa sama urobiť nemohla. Žiarislav, Rodan, Zorik, Pravo aj Šárka behali ako vláčik na baterky a usilovne sa činili.
Deti naše vzácne
Miestnosť sa plnila deťmi aj dospelými. Deti už boli zhromaždené za veľkým stolom a maľovali štetcami na výkresy. O chvíľu sa ich ujal Žiarislav a mali dielničku výroby maľovaných slnečných vankúšov. Deti boli iste rady, akú veľkú pozornosť v ten deň dostali. Tuto to totiž nekončí. Slávnosť bola od začiatku v rodinnom duchu, kde boli deti viac ako vítané. Naši malí čestní hostia si našli všetko, čo bolo treba pre ich tvorivého ducha.
Na predajných stoloch si začali svoje výtvory vykladať Zuzka Homolová, Veleslav, redakcia Rodnej Cesty, aj milá žienka s domácimi chlebmi. Radana tiež vyložila nejaké domáce prebytky. Kto chcel, ten mohol.
Výstava výtvarníčok Lesany a Zuny vyrážala dych
V dvoch velikánskych rohoch kultúrnej miestnosti si rozkladali svoje diela Lesana a Zuna. Obe tvorkyne a výtvarkyne, každá však tvorí iné skvosty. Lesana na stenu povešala svoje krásne maľby z kníh. Na stôl vyložila bábky. Jedna z nich bola aj svetovo oceňovaná ručne robená bábka ženy – záhradníčky s kvetmi. Túto Lesana vyrábala stovky hodín. Dokonca aj najmenšie detajly ako topánky a tvár, všetko robila ručne. Bol tam aj papagáj – bábka Kakadu, ktorého môžete vidieť v Lesaniných videách na youtube – Kreslenie pre deti.
Zuna vyložila množstvo svetrov, kabeliek a kabátikov. Tie však neboli obyčajné a ani na predaj. Bola to výstava štrikovaných a háčkovaných diel, ktoré Zuna za svoj život tvorila svojej dcérke Lesane, či sebe. Počas prehliadky s rozhovorom nám vyrozprávala, ako ju pletenie zachránilo v najťažších chvíľach. Ako vpletala svoje starosti a smútok a ako jej štrikovanie pomáha čistiť si hlavu, cítiť sa ženskejšie a šťastne.
Šárka pobehovala po kultúrnom dome s kamerou a usilovne natáčala.
Spevuľe zo Zaježovej
Po výstavách a za stáleho plnenia sa miestnosti sa začalo stmievať. So zotmením do miestnosti vošli Zaježovské ženy – spevácka ženská skupina aj so svojimi deťmi, či partnermi a začali sa krášliť a chystať na svoje prvé verejné vystúpenie. Priniesli rôzne piesne nielen po slovensky, ale aj v iných slovanských jazykoch. Ich prvé vystúpenie sme si užili a veríme, že ony tiež. Priniesli do miestnosti hudbu a spev.
Počas celého dňa sme pili teplý čaj z materinej dúšky. Trošku sme sa postili a okrem repných pagáčov od Jasny a Svetlany si nepamätám žiadne iné jedlo. Večer totiž mali prísť hody.
Piesne o zvieratách naživo a deti na pódiu
Ešte kým deti nespali, zahrala kapela Žiarislav a Bytôstky (väčšina skupiny Bytosti, kontrabasista Richard a chlapci Rodan so Zorikom a nechýbal samozrejme Žiarislav) – piesne o zvieratách. Deti v polovici vystúpenia veselo vyskákali na pódium a hrdo si zahrali spolu s nami. Bol tam Horan, Zoranka, Lesanka, Tamarka, malý Radko. Ich radosť si mnohí fotili a natáčali a všetkým sa to ohromne rátalo.
Stíšenie k obradom Zimného Slnovratu
Po deťoch sme sa všetci stíšili. Šárka, Jasna a Svetlana aj s ďalšími žienkami chystali hodovné stoly. Jasna so Svetlanou navarili vegetariánsky guláš, ktorý bol skvelý. Horislav im naň nakúpil zeleninku. Pravomír naň priniesol zemiačky, olej a cibuľu. Borki pripravoval ten najlepší nealko punč. Ľudia vyložili svoje dary na stoly a pekne ich usporiadali.
Prišli obrady zimného Slnovratu. Obrady sú dušou každej výročnej slávnosti a každého výročného sviatku. Obrady, ktoré nás stíšia a poukážu na časy, ktoré práve sú. Na to, čo všetko sme zvládli a na to, čo nás čaká a čo sa blíži. Zimný slnovrat nám svieti ako svieca uprostred tmavej noci, kedy je deň len polovicou z dlhej noci. Kedy sú vody zamrznuté a my sa boríme zimou a vetrom. Ale my nachádzame dôvod na radosť. Sú to dni, ktoré sa budú od kračúňa už len predlžovať a čoskoro porazia tmu. Pri obradoch Žiarislav v úplnej tme vošiel a začal rozpravu. Vykresal oheň ocieľkou a kremeňom a pomocníci sviece rozniesli po miestnosti. Chválili sme živly a slávili sme divy – sily. Silu svornú, silu rodnú, silu ladnú, silu pernú, silu mokrú, silu veľkú a silu všedušnú, silu živú. Chvála predkom. Duchovná a obradová akosť slávnosti Zimného Slnovratu bola viac ako zachovaná z minulých rokov. Po obrade koláča, kedy si každý odmrvil kúšťok mrveňa, sa otvorili hodovné stoly. Deti si z nich zobkali už pred tým, pretože sú citlivejšie a nechceli sme ich nechať o hlade. Ostatní do tejto chvíle vydržali.
Hudobný večer
Pernejšiu časť večer otvoril pesničkár a skvelý gitarista Svätoslav Hamaliar, ktorý to s tou gitarou veru vie. Ak ste ho ešte nepočuli hrať, môžete to napraviť aj na internete. Hral skvele, ako vždy. Tentokrát síce nevytiahol svoju desaťstrunovú gitaru, ale necítil sme rozdiela v kvalite jeho hudby.
Po ňom zahral Radko Vrška, ktorý od doobedia šikovne a svižne behal okolo zvukovej techniky a bolo vidieť, že sa jej rozumie a stále sa zlepšuje. Zahral krátky koncert, kde zazneli aj jeho nové piesne, niektoré boli prerobené koledy. Radovan to s koledami veru vie a každý jeho koncert je väčší a väčší zážitok!
Tombola nechýbala – práve naopak!
Na pódium vyskočili deti a priniesli so sebou množstvo darov. Na svoju dôležitú úlohu boli patrične hrdí. Bola to tombola, ktorá sa predávala celý deň. Horan, Zoranka, Lesanka, Tamarka a Zorik spolu vylosovali tombolu a obdarovali výhercov krásnymi vecičkami od gazdov, výrobcov a iných darcov. Bola tam napríklad aj píšťala koncovka od Veleslava, kalendáre od Zuzany, tinktúra od Svorada, CD a knihy od Žiarislava, dve štrikované taštičky od Zuny, nový časník na rok 2024 a ďalšie krásne dary.
Po tom už nasledoval (zlatý, či strieborný, či iný?) klinec programu – koncert Žiarislava a Bytostí a to v plnej zostave, s hosťom Richardom a jeho kontrabasom. Pri piesni Voláme Roda vyskočil Ded a začal tancovať medzi ľuďmi v hľadisku. Mal na sebe omotané dlhokánske slamené povrieslo, ktoré ručne uplietol Jožko Kučera. Tento Hriňovský bača, lazník, hospodár, si slávnosť nenechal ujsť a povrieslom nás príjemne prekvapil.
Po koncerte zavládla pokojná a nenútená atmosféra. Ľudia sa zhovárali a nikomu sa nechcelo ísť von do zimy. Boli sme možno aj unavení a tak sme sa rozhodli ostať dnu v teple. Boli sme spokojní a šťastní. Vďační za spoločnú oslavu.
Vo veľkom kole v nedeľu
V nedeľu sme tí, ktorí ostali, sedeli vo veľkom kruhu a mali rozpravu. Tu nám Žiarislav vysvetľoval tanec Roda so štyrmi ozembuchmi a potom ten, kde na dvoch prekrížených ozembuchoch štyria mládenci nesú deda / starého. Pomáhali mu verní pomocníci Rastislav, Pravomir, Peter a Svorad. Rozprávali sme sa o ďalšom postupe v dobe, ktorú rozhodne nenazveme jednoduchou. V dobe výziev a skúšok, ktoré sú tu pre všetkých. Zhodli sme sa že to zvládneme. Že ideme ďalej a budeme svedomito pracovať tak, aby sme mohli povedať, že robíme to, čomu veríme a čo chceme.
Bez spolupráce a podpory to však nejde. Rodný kruh a celý blízky okruh pracuje ako vo včeľom úli. Bzučíme celý rok a každý deň. A VY nás môžete podporiť a byť súčasťou práce na duchovnej obrode seba aj ďalších, ktorí sú hľadajúci.
Ako nás môžete podporiť a tak sa aj zapojiť?
- darovaním 2% z daní pre o.z. Rodný Kruh – CHCEM VENOVAŤ 2% Z DANE
- poslaním daru priamo na účet CHCEM POSLAŤ DAR
- ustanovením trvalého príkazu v ľubovoľnej sume CHCEM PRAVIDELNE PODPOROVAŤ
- odoberaním našich správ a oznamov cez imelo (prihlásiť sa môžete správou na diva@ved.sk)
- prihlásením sa do novovznikajúcej duchovnej spoločnosti Rodné Duchovno – Spoločnosť pre pôvodné prírodné vyznanie.
- pomocou prácou či inak pri prácach na budovaní a zlepšovaní strediska na Medzi
- alebo inak, od výmyslu sveta. 🙂
Nech vám nové slnečné svetlo svieti na cestu v tuhej zime. Vidíme sa na Hromničných koncertoch v Žiline a Bratislave, a na Gazdovskej Obrode (16. 3.)
Živa!
S pozdravom k chladnej zime roku ´24,
Eliška