Rodná cesta: Máme za sebou Letný Slnovrat, na ktorý prišlo veľa ľudí. A začali sa letné tábory. Aké máš z toho dojmy?
Žiarislav: Na Slnovrate sme pokročili – napríklad v piatkový večer , na ktorom hrali hudobníci – pesničkári bol zaujímavý. Silné boli aj obrady novorodeniatok a tiež prechodových postrižín. Na nedeľnom kruhu sme sa zhodli, že chceme v budúcnosti posunúť podujatia do hĺbkovejších rovín. Mnohí to tak už aj teraz majú, ale budeme takto posúvať aj celkové nastavenie širšej spoločnosti. Niektorí prišli len na oslavy, ale veľa nás chce ísť viac do hĺbky duchovného sveta. Chcú sa zušľachťovať, cibriť, rozvíjať a cvičiť vedomecké smery, ale aj obrady, samozrejme, aj hry a činnosť pre deti, ale musí byť nejaké to duchovné jadro, ktoré je isté. A teda si môžeme povedať s čistým svedomím, že to máme jasné. Nikto to za nás nespraví. Ukončili sme obdobie prechodu od ľudového v niektorých smeroch ešte úpadkového duchovna k rýdzemu jadru. Je čas umožniť prístup ľuďom, ktorí sú už v duchu pripravení na obdobie veľkej očisty. Po letných táboroch bude Jesenná rovnodennosť – Budenie na mieste Divov. Jesenné Budenie sme usporadúvali od roku 2002. Na hraničnom sútoku. Je to naše posvätné miesto tam sme v minulosti viedli dôležité ochranné počiny, tam prijímali mená aj Štúrovci, tam prijali mená v našom hnutí stovky ľudí. Teraz sa bude aj Snem rodného duchovna. Na ňom sa uzrejmíme, aké sú možnosti pôvodného prírodného ducha, rovnako možno ísť ďalej, na čo nahromadíme silu a kde ju uplatníme, aby sme pokračovali v podobe odklínania národného ducha, odklínania našich osobných ciest i cesty spoločenskej.
RC: Na Letnom Slnovrate, neviem či to môžem prezradiť, sa začalo zbieranie čestných prehlásení s cieľom ustanovenia rodného duchovna aj v úradnej rovine.
ŽS. Áno. Oznámili sme to už na Zimnom Slnovrate, že je možnosť to spustiť a prítomní boli za, takže sme tento chod otvorili práve na slnovrate letnom. V predjarí sa niekto pokúšal verejne „otráviť studňu“, bolo to ako načasovanú proti tomu.
Čo to znamená „otrávenie studne?“
Je to výraz pre čin, keď sa niekto , kto sa javí, že je v chode nejakej spoločnosti, rozhodne spôsobiť závadnosť tejto spoločnosti tým, že dá do obehu nejakú jedovitú správu. V podstate nie je rozhodné, o akú správu ide, keď je účelovo vymyslená. Dôkazom býva ľahký prechod z tvrdenia jedného do celkom iného tvrdenia, ktoré má zakryť neschopnosť dokázať pravdivosť prvého. Je to niečo ako špinavá bomba pozostávajúca zo zmesi rôznych jedovatých prvkov. Napríklad niekto sa ťa rozhodne obviniť najprv napríklad z obťažovania, keď to nevyjde a keď sa k tomu nikto nepridá, tak ťa v ďalšom výpade obviní z manipulácie, ak to nikto nedoloží, tak o hodinu napríklad zo sektárstva a nakoniec z nejakých celkom iných ezoterických dojmov, ktoré ním lomcujú, pričom jediným cieľom je očierniť zdroj svojej pozornosti v čo najširšom priestore. Je to v podstate on, kto ťa obťažuje, ale ak by si to dal na súd, tak ten usúdi, že skutok sa nestal, pretože kyberútok sa v okamihu zázračne stiahne, vymaže a nič sa vlastne nestalo, nikto vlastne nezaútočil. Len následky ostávajú. Špinavý útok, špinavá bomba, ale zrazu niet toho, kto ju vlastne dodal. Bol to nejaký agent? Objednávateľ? Alebo jeho trol? Alebo samočinný hlupák? Môže to vychádzať z nejakých vnútorných popudov útočníka, ktoré nijako priamo nesúvisia s jeho cieľom? Napríklad nejaká žena sa snaží odlákať svojho partnera od spoločenstva a preto útočí, ako keby žiarlila, na to, čo ho v jej predstave odťahuje z jej vplyvu, teda na spoločnosť, alebo na jej predstaviteľa. Môže to byť samozrejme aj muž, kto to spúšťa, v domnienke, že cieľ jeho pozornosti ohrozuje jeho postavenie a podobne. Pritom sa stáva, že na „otrávení studne“ spolu pôsobia aj takí, ktorí by sa inak spolu vôbec nebavili. Spoločne otravujú studňu tí, ktorí z nej pili, spolu s bývalými nepriateľmi, ktorí sa na tento účel na chvíľu stanú spojencami, ako keď ľudia rôznych zmýšľaní sa na chvíľu spoja, aby vyrabovali nejaký priestor. Spustiť to mohol ktokoľvek z nich, ale aj ten, kto tam vlastne nie je, pán neviditeľný. Takéto útoky sa stávajú nositeľom sily, takže priveľmi si lámať nad tým hlavu by nebolo múdre. Ale vyjadriť sa k tomu možno. Keď si ľudia zastanú studňu a travičov vypovedajú, všetkým ostane piť to, čo si sami pripravili.
Ovplyvnilo to náš chod?
Možno krátkodobo. Anonymný, pokus o „otrávenie studne“ zasiahol niekoľko blízkych ľudí. Bol cielený na mňa, ale útoky boli aj na Ladomíru a na ďalších blízkych. Takéto niečo každého prirodzene znechutí a vezme mu časť chute do ďalšej práce. A niektorých to odstraší. V podstate sme na čas prišli o živnosť. Trochu to spomalilo aj spoločenský chod, následkom čoho sme zrušili dve jarné učenia a ohrozilo to aj účasť na letných táboroch, prvé dva sme scucli do jedného. Ale Letný slnovrat ukázal, že ľudia sú nabudení, chceme ísť ďalej. Plané reči od tých, ktorí sa do očí usmievajú a objímajú, ale za chrbtom klamú a ohovárajú, také tie cielené kriváctva nepadli na úrodnú pôdu. Tí ľudia sa vlastne sami vyšachovali. Bez toho, aby na nich niekto uskutočnil protiútok. Vlastne to pomohlo vyčistiť priestor. Cesta je jasná. Človek bol rozhodnutý – buď pokračovať vo verejnej práci na duchovnej obrode, alebo Treba rátať s tým že sa to ešte možno celkom neskončilo pustovníčiť, s písaním kníh pre ďalšie pokolenia, teda pokračovať pre vzdialenejšiu budúcnosť bez mrhania sily v podmienkach celospoločenského duchovného úpadku.
Ako sa rozhodol?
Bolo to nejakú dobu tak na pomedzí, človek zrušil niektoré podujatia. Ale s ohľadom na očakávania mnohých sa rozhodol pokračovať vo verejnej práci. Ale už triedeným spôsobom. Napríklad rozvíja spoločné pôsobenie s niektorými spolupracovníkmi, s blízkymi ľuďmi, s prekladateľmi, s učeníkmi, s tými, ktorí pracujú na obrode. Možno bude menej verejných podujatí a viac vnútorných. Na obdobie jesennej rovnodennosti chystá podujatie Budenia. Hlavne pre tých, ktorí chcú ísť do hĺbky. A v mesiacoch október – november človek uvažuje o prednáškach a koncotýždňové učenie Cesty vedomeckej.
Spomenul si pustovníctvo, ale teraz už nie si v tom období, máš rodinu a pracuješ na stredisku, previezol si drevenice…
Teraz sa niektoré veci trochu menia. Ladomíra sa vrátila do Čiech. Hospodársky vzaté, je tu veľmi veľa práce, a v pomere k nej málo hospodárskej návratnosti, takže je to tu dosť náročné a celkovo vzaté, v konečnom dôsledku je budúci chod dosť otvorený. Človek práve znižuje stavy zvierat. Dnes predáva z chovu dvanásť kôz. Idú do chovov, určitý počet kôz treba udržať, keď už sme si dali toľko práce so šľachtením Karpatskej kozy slovenskej. Človek ráta s tým, že tu môže byť žiť sám, alebo so synmi, prípadne s blízkymi ľuďmi. V tejto chvíli sa bude sústrediť na samotné udržanie základného hospodárskeho chodu, na vyplatenie základných výdavkov na chod. A popritom postupuje v nahrávaní nových piesní a uvažuje pokračovať v písaní knihy o 4 živloch vo vedomeckom poňatí. Laduške by chcel človek verejne poďakovať za 15-ročnú prácu na obrode. Bolo to skutočne veľa práce a často aj pracovného ponocovania. To, čo sme robili, by malo robiť v skutočnosti jedno širšie pracovisko. Ale veci sú, ako sú. Vydali sme nejaké knihy a nahrávky, tisícku článkov, popri tom držali hospodársku bezpečnosť na záhradách a v chove a samozrejme sme pripravili desiatky – stovky podujatí, udržiavali sieťové stránky, ťahali redakciu. Bolo to husté obdobie. Teraz sa to mení. Lada po odchode do Čiech uvažuje robiť v oblasti záhradníctva. A chce preložiť knihu Návrat Slovenov v duchu a slove do češtiny. Asi budeme naďalej spolupracovať, je veľmi šikovná a zaslúži si, aby sa mohla venovať len tomu, čo ju baví a v miere, ktorá ju teší.
Naše hodnoty sú zaujímavé a vedomectvo nie je ohraničené Slovenskom, je oň záujem i za hranicami a kniha Čaro prírody sa prekladá do češtiny a poľštiny. Malo by sa preložiť aj do ruštiny, ak sa veď teraz je na Slovensku veľa rusky hovoriacich ľudí a mohli by byť medzi nimi aj prekladatelia. Tie preklady musia byť v súlade s koreňovou slovančinou, v tomto ohľade človek preberá niektoré výrazy s prekladateľmi, na ich žiadosť. Pretože napríklad v Čare prírody je nemálo novodrevných výrazov, ktoré vznikli zo staroslovanských koreňov s prispôsobením do súčasných národných jazykov.
Vydal si nové CD hlavne pre deti – Piesne o zvieratách a k tomu aj knihu – Piesne a príbehy o zvieratách.
Áno, to už je hotové a pred Slnovratom aj uvedené. Zatiaľ nemáme iné spôsoby šírenia, ako priame objednávky z nášho vydavateľstva. Pravdu povediac, človek na to teraz nemá veľa času, aby sa zaoberal šírením týchto vzdelávacích pomôcok. V týchto dňoch sa zaoberá záhradami a dielňami – remeselnou výrobou.
A čo pokus o otrávenie studne?
Tí, ktorí chceli otráviť studňu, sa sami zviditeľnili vo svojej podlej prostote. Keďže konali v rozpore so základnými pravidlami čestnosti, sami si pripravili svoje zatriedenie. Každý bude piť to, čo si pripravil. Kto čistú vodu, ten vodu, kto jed, ten jed. Studňa bude čistá, ale traviči budú piť zo svojich zagabaných dlaní. Až kým sa neočistia. Je to úplne v poriadku. Keby chcel niekto zaútočiť nejakým prešpekulovaným spôsobom, zdôvodnime to nepravdepodobným spôsobom – že s pomocou umelej inteligencie, na hnutie prírodnej duchovnej obrody, tak by si vybral jedincov buď s nevalnou inteligenciou, alebo takých, čo sú práve z nejakých dôvodov v nejakom rozumovom útlme, ktorí tomuto poslúžia. To sa môže stať tak isto na úrovni štátu, ako na úrovni nejakej kultúrnej spoločnosti. Ale to, čo stojí na zdravých základoch, to týmto nemôže byť v skutočnosti ohrozené. A preto sa toho človek nebojí. Sú to len taľafatky, ktoré vyhoria samé sebou. Samé sa samovznietia. Nás ale čakajú ďalšie výzvy, ktoré sú však naozaj dôležité. Oslobodiť sa a nájsť si svoje právo v našej spoločnosti, obnoviť hĺbkové rodové vzťahy, obnoviť ducha slova, zabezpečiť zdravé základy tak potravinové, ako duchovné – pre tých, ktorí chcú prežiť… Čaká nás veľa výziev a budeme čeliť vcelku iným silám, ako sú nejaké tie plané taľafatky. My budeme sa ďalej zušľachťovať, rodiť a vzdelávať deti, zušľachťovať naše spoločnosti, rozvíjať sa v našom svete. Takže sa treba očisťovať, zušľachťovať, posilňovať a rozvíjať. To je naša cesta a tejto posvätnej cesty sa netreba vzdávať. Pretože takáto cesta nás oslobodzuje od dejinných, ale aj osobných zakliatí. Oproti nenávisti a závisti postavíme vedomosť a prajnosť. Oproti mrzutosti radosť. Oproti podlosti čestnosť. A oproti slabostiam silu.
Áno. Chvála za rozhovor. Nech sa daria dobré veci.
Nech sa tak stane.
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.