Kategórie
Spoločenské Svedectvo Úvaha Z vrchárskeho zápisníka

Na križovatke vrchárových ciest

V tom roku sa stalo niekoľko vecí, ktoré obrátili zdanlivý svet. Skutočný svet sa nezmenil. Postupujeme na obrode. Zmenili sa zákopy a postavenia. Ale sme všetci, čo sme aj boli. Ostreľovaním zvonku utrpelo hospodárstvo. Ale nikto sa nevzdal.

Ladomíra sa presunula do Lužice na územie kmeňa Milčanov, poblíž utajeného svätohája. Malí vrchári si zvykajú na mestečko a pripravujú sa na návrat, aby napomohli na Medzi svetov zakladaniu Mladých kmeňov.

Včely sa znovu rozlietali, ale medu veľa nepriniesli. No spolu s minuloročným do jari ho aj tak bude dosti. Jablká vôbec nezarodili, ani hrušky, ani slivky. Plodozobné vtáky nemali čo žrať a tak najprv vyzobali polovicu ríbezli, takže nám zostalo len pár vedier a potom vyzobali dvadsať kríkov záhradných čučoriedok. V dobe, keď už mali zrieť jablká, z ktorých nič nebolo, ozobali desiatky koreňov samorodného viniča. Chvála zanedbaniu viniča, ktorý rodil v burine, drozdi nezožrali všetky strapce a tak si na nich denne pochutnávame.

V lete počas táborov pomáhali na Medzi obrode Divodara a Chranimíra.  Mužskej pomoci bolo pomenej, stanovisko na čas posilní ešte jedna bytosť.

V posledných dňoch človek chystal drevo. Nachystal päť priestorových metrov, ešte raz toľko bude treba. Potom sa pustí do stavieb. Ak bude z čoho. Privezené dreveničné trámy už treba skladať do zrubu.

Pred týždňom sa mu začali vyjavovať príbehy spred poldruha tisícročia. Niektoré zachytil do statí. Vracia sa však ku 4 živlom, pretože chystá ďalšie Vedomecké cesty. Najbližšia bude o pár týždňov na Morave. S malými vrchármi tam chystá potnú chyžu, s ktorou sa začne učenie. Hneď na to bude vedomecká cesta aj na Slovensku – na okraji Tríbeča.

V období medzi Tancom duchov a Zimným Slnovratom je dobrý čas na stavbu drevenice, ktorá znamená budovanie vedomeckého strediska. To bude možné, keď sa zjavia posily. To nie je práca pre jedného človeka.

Iná možnosť je stredisko nebudovať, ale nechať ho v podobe stanoviska, ako to bolo doteraz. To by ale znamenalo – venovať sa písaniu pre budúce pokolenia.

 Znamenalo by to, že teraz obroda nebude.

 V dohľadnej dobe sa rozhodne, ktorá z dvoch ciest je tá pravá.

Či priazeň divov požehná rozvoju ducha teraz, alebo v dobách budúcich. Či toto pokolenie zvládne svoju výzvu, alebo ju ponechá až na čas, keď dorastú mladé kmene.

Veľký buk vie, čo bude, a necháva si svoje tajomstvo. Nehybne stojí na stanovisku,

necháva voľbu pre kráčajúcich.

Mnoho krokov je neistých.

Budenie dáva ceste silu

a srdce cíti pravý čas.

Keď národ spí a blúdi hmlou,

len hŕstka stojí na stráži.

Bude to dosť pre ďalší chod?

Bude to dosť i pre rozvoj?

Alebo slová len čiarané

ostanú pre jas budúci?

Nepýta človek jasný vid

od stromu, čo zrie pre svoj kmeň.

Necháva veštbu na ducha,

by prejavil sa každý sám –

bez poháňania, bez kriku.

Je jeseň, čas, keď rozjímaš,

a v hĺbke príde odpoveď.

Vetrík prinesie správu tú,

čujme, čo ticho ševelí.

Či vyberieš si driemoty?

A či sa v vzpruhe postavíš?

Slobodnú voľbu každý má.

Čo kráča v žiari, uvidí.

Žiarislav

Snímky: pisateľ

Na jeseň toho roku sa stretneme na dvoch vedomeckých učeniach:

Na Morave: Těšíkovská Bydlina

Na Slovensku: Jelenec

Ak  chcete podporiť našu redakciu a vedomecké vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.