Konečne po dlhej dobe píšem vysnívanú recenziu knihe Na vrchárskom chodníku.
Knihu Na vrchárskom chodníku som zhltla za týždeň ako jednohubku. Bola som práve chorá a ležala som stále v posteli. Bola to nuda. Telo slabé, únava neustála. Siahla som teda po tejto knihe a bolo to to najkrajšie, čo som pre seba mohla urobiť.
Pisateľ ma vzal za ruku a vtiahol do deja knihy, akoby som tam bola. Predstavte si, že tá kniha je ako skriňa, cez ktorú neprejdete do Narnie, ale do duševného sveta tohto človeka. Mala som pocit, že som sa preniesla do krajiny, kde sa odohráva dej. Poviem vám… je to tak nádherná krajina, bohatá na obrazy, pocity, vône a ducha. Obrazy, ktoré kniha tvorí sú tak živé a farebné, že som cítila vôňu dymu, teplo ohňa, počula šum lesov. Spriatelila som sa s postavami. Bolo to tak krásne, že ju už čítam podruhé.
Na vrchárskom chodníku je dielo o človeku, ktorý v sebe od malička nesie silnú lásku k prírode a duchovnému svetu. Autora diela poznám a viem, že to nie je žiadna beletria, ale je to podľa skutočných udalostí. Tieto skutočné udalosti však autor opisuje neobyčajne živo. Vzal skutočné udalosti svojho života a okorenil ich svojím bohatým vnútorným svetom, a tým, ako tieto udalosti vnímal zvnútra. Nie aké boli navonok.
Autor mi dokorán otvára svoj vnútorný duchovný svet a ukázuje svoje sny, hlboké túžby. Hovorí o svojich pocitoch, či už pekných, alebo menej príjemných. Človek (hlavná postava) je jemný a vníma častokrát aj tie najdrobnejšie detajly všade, kade chodí – chrobáčiky, oblaky, stopy v lesoch, jemný a tichý jazyk zvierat. Všeduch je jeho najlepší priateľ a ochranca. Ako čítam, cítim, ako miluje zem, život, a z textov knihy priam sála jeho radostná a hravá povaha. Pisateľova povaha je citeľne silne vypracovaná. Môžem si všimnúť, že autor knihy na sebe vnútorne veľa pracoval, pracuje a silne si uvedomuje svoje bytie, svoje činy a okolitý svet. Má v sebe však silný rozpor, pretože na začiatku diela býva v meste pri štvorprúdovej ceste, kde jeho duša vôbec nie je „na mieste“. Pracuje ako novinár v mestskej redakcii. Ruší ho zvuk áut, susedov v paneláku, elektrina tečúca cez káble, nekonečné mestské svetialka. Túži ísť do divočiny. Domov, kde vyrastal ako dieťa, u deda na Medzi. Berie ma teda so sebou na cestu za týmto snom. Na cestu, kde sa prediera svetom a životom. Čelí životu v meste, na ktorý vôbec nie je stavaný.
V knihe je mnoho vedľajších postáv, ktoré, vždy na určitý čas človeka sprevádzajú na jeho ceste. Počnúc ľuďmi až po zvieratká. Všetky majú krásne slovenské/slovanské mená či prezývky.
Keď sa človek konečne presťahuje do lesa – do raja, prichádza obrovská úľava, ale aj veľké očakávania a nové dobrodružstvo a hlavne, veľká výzva – prežiť. Nasťahuje sa do starého hlineného domu na úplnú samotu v lesoch, kde sa prediera krovím, zimou, vetrom… Otvára mi však brány do duše zvierat, lesa a do všehomírnych zákutí. V tomto sa odráža autorovo bohaté a neobyčajné vnútro. Pustovníči. Občas je aj hladný a je mu zima, cíti sa niekedy sám, no všetky nepríjemné scény v knihe vyvažuje človekov silný duch. Jeho hlboké spojenie s všeduchom. Dokáže aj v zlých chvíľach nájsť zmysel a krásu.
Pribúdajú zvieratká. Čuvačka Borka, mačka, koza, aj koník. Prítomnosť zvierat ešte viac zjemňuje, no aj obohacuje svet, ktorý mi kniha otvára. Prichádzajú vtipné príhody so zvieratkami, ktoré len tak niekde neuvidíte. Aký šikovný vie byť čuvač, či kôň… Túžim sa stať kúzelníčkou a ísť žiť do sveta, ktorý mi pisateľ otvoril. Keď knihu zas na chvíľu odkladám, smútim a už už chcem čítať znova. Obrazy v knihe mi zmäkkčujú srdce a robia mi obrovskú radosť. Asi tak by som opísala pôsobenie textu na mňa. Je to úplne iný svet. V porovnaní s rýchlosťou života v meste je to ako vojsť do krajiny fantázie a prežívať tam nádherné chvíle v jednoduchosti.
Ku čítaniu knihy:
Odporúčam knihu čítať v kľude, kedy sa pripravíte na to, že dostanete kľúč od krajiny, v ktorej človek žije. Vnoríte sa do nej tak hlboko, že vám možno bude chvíľu trvať, kým si uvedomíte, že ste stále doma/vo vlaku/kdekoľvek čítate. Kniha nie je len obrazová, dejová, ale aj duchovná. Nie je to obyčajná kniha s rozprávkami. Opisuje aj mnohé morálne a duchovné dilemy, prežívanie a autorove jemné vnemy. Sú v nej taktiež nádherné ilustrácie od Igra Stromku, ktoré sú niekedy naozaj tou poslednou kvapkou k explózii predstavivosti a dotvoreniu nádherných obrazov. Kniha je popretkávaná textami Žiarislavovych piesní, ktoré na svojej ceste skladá. Vypočuť si ich môžete na CD, ktoré je súčasťou knihy s výberom týchto piesní.
Na koniec len toľko: ktorý autor sa môže pochváliť, že svoju beletriu celú aj skutočne zažil? Že vôbec nemusí použiť fantáziu, ale svoju pamäť, aby napísal takúto knihu? Veľa ich nieje. Skladám hlboký obdiv. Čakám na druhú časť knihy!
E. Divodara
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.