Kategórie
Prírodné hospodárenie Z vrchárskeho zápisníka

Ovocné kríky rodia už pred slnovratom

Tohto roku dozreli ríbezle, moruše, muchovníky, zemolezy, ale začali dozrievať aj egreše a chystajú sa čučoriedky a ďalšie plody skôr, ako po iné roky. A tak ich začíname zbierať už pred Letným Slnovratom. Záujemcovia o tábory si môžu zberom odpracovať časť, alebo celý tábor. Vyzerá to tak, že počas táborov ostanú už len kríky z tienistých častí záhrad na paberkovanie do rannej kaše.

Zemolez, zvaný Kamčatská čučoriedka. Kríky ešte len začínajú rodiť, ale keďže ich je zo 20, v budúcich rokoch budeme uvažovať o spracovaní. Teraz sa vyzbierajú raz-dva.

A tak aj dobrovoľníci, ktorí si chcú odpracovať časť tábora spôsobom deň za deň pri zbere plodov a inej pomoci, môžu prísť skôr. Práve v týchto predslnovratových dňoch to je zvlášť vhodné.

Z vrchárskeho zápisníka

Vlani nám obrali bobule škorce, drozdy a iné vtáky. Kríky mali menej nahodené, a z toho väčšinu si vzali lietavce, pretože takmer vôbec neboli čerešne. Tohto roku sme kúpili nejaké siete, ale vyzerá to tak, že čerešní je naozaj dosť a vtáky nejdú , klepem na drevo, na menšie, ale hodujú na bobuliach čerešňových stromov.

Keď človek zakladal tiet záhrady, rátal s väčšou osádkou, ako je tu dnes. Tomu zodpovedala aj plocha a počet vysadených kríkov. Teraz je to tak, že nás tu veľa nie je, ale záhrady treba opatriť. Niektoré stupňovité terasy človek len skosí, aby udržal aký- taký porast a aby to všetko nevzali ostružiny, paprade, maliny a nálety kríkov a stromov. Asi tak polovica hriadok je obsadených bežnými plodinami, od priesad až po bôboviny a indiánsku kukuricu.

muchovníky, teda indiánske čučoriedky, sú obťažkané husto nahodenými bobuľami

Kríky naberajú na sile. Väčšina z desiatok ríbezľových kríkov už je v sile a niektoré ešte len naberajú a priznávajú svoje farby. Zo 5 druhov čiernych ríbezlí, krík od Janka Domazáhradného práve tento rok nabral na plodivosti a hrdí sa husto nahodenými veľkými, čiernymi bobuľami. Červených druhov je asi toľko , ako čiernych, zaostávajú len biele, ktoré človek dosadil neskôr, aby uspokojil malých vrchárov, teda ten jeden už vôbec nie je malý, lebo keď sa postaví na špičky, je zarovno s otcom. Človek vysádza do riadkov ríbezle, egreše ale i samorodné hrozná v pestrosti druhov, aby lepšie rodili, a tiež aby sme dali možnosť vzniku nových odrôd. Začínajú rodiť aj z lesov a prastarých sídlisk vykopané korene zdivených ríbezlí a egreší. Niektoré už rodia, staré odrody. Zvlášť hrdý je človek na celkom divú egrešu, čo našiel v Nízkych Tatrách malý vrchár, taká nie zdivená, ale divá – s malými plodmi a veľkými chĺpkami. To aby tie ostatné vedeli, z čoho pochádzajú.

nik nečakal,že josty dobre zarodia, lebo tento kríženec egreše a ríbezle rodí menej ako oba druhy, z ktorých pochádza. A predsa sa tohto roku ukázali v sile.

Kým ríbezlí zbierame na vedrá, zemolezy len do jedného hrnčeka. Zo dvadsať kríkov tejto „kamčatskej čučoriedky“ ešte len začína priznávať svoje plody. Kým muchovníky, prezývané ako „indiánska čučoriedka“ sú chuťovo rôzne a škoda, že ten najlepší ožral pred rokmi cap a uschol. Nie cap, ale muchovník. Teraz ich je zo päť a majú tak nahodené plody, že sa ohýbajú, ako pod návalom snehu. Ešte tu máme aj neveľa – cez 20 kríkov kanadskej čučoriedky, ale tá vďaka smrekovým pilinám a hrabke ešte len ide do sily. Nahodené plody sú ešte zelené. Zato egreše sa pekne sfarbujú.

drevené jahody, zvané aj moruše

Rohatá zver ohrýzla aj dva samce rakytníkov, čo tu boli na 12 samíc, takže poriadne zatiaľ rodí zatiaľ len jeden samoopelivý jedinec.

Moruše majú nahodené tak husto, že začínajú opadávať pred úplným dozretím. O pár dní budeme striasať prvé plody, zatiaľ sa len pasieme na tých drevených jahodách.

Čo s tým všetkým robíme? Zatiaľ to človek len obkáša, ale o chvíľu by sme mali začať variť chutné sirupčeky, zavárať kompóty a hlavne lekváre, nakladať plody do medu a niektoré drviť a mraziť na ďalšie mesiace. No a – hlavne – jesť ich aj také, ako narástli, lebo veď takto z nich máme najviac živín.

červené ríbezle – niektoré druhy máme zrelé už pred slnovratom, hlavne tie zo slnečnej pasce.

Niekto by povedal, že s toľkými kríkmi musí byť veľa roboty. Nuž, hej. Ale teraz, keď už pekne rodia, škoda by bolo ich nepozbierať. Príroda by si s úrodou hravo poradila. Ale čo to bolo roboty, vyrobiť na šikmom kopci vysuté hriady, vysadiť na nich postupne vyše sto kríkov desiatich druhov s desiatkami odrôd, no a teraz tie plody nepozbierať, to by bolo zjavne nemúdre.

Nuž – Keďže tohto týždňa sme tu len dvaja a husto už chystáme slnovratové slávnosti, je tu taká možnosť že môžu prísť oberať, alebo inak pomôcť záhradám niektorí z tých, čo sa chystajú na tábory a za každý odpracovaný deň budú mať jeden deň zdarma. Dá sa tu spať a bude aj strava.

kanadské čučoriedky ešte len čakajú na svoju chvíľu

Do úvahy prichádza aj iné vyrovnanie . napríklad píšťalami, inými výrobkami, alebo inak. No a v tejto dobe dozrievajú aj liečivé bylinky, ktoré si tu možno nazbierať. Napríklad dnes človek pil čaj z repíka, mäty a žen-šenu, ktorého pár listov aj zožuval s materinou dúškou. Na brezách pôjde človek odbiť hrče ryšavca, tu je tá brezová huba, ktorú na Sibíri volajú čaga. A máme tu aj iné lesné plody, ktoré ale človek neprezradí, aby sa nám sem nenavalili turisti.

Nuž, so slnovratom ide do sily aj príroda. A za to veľká chvála.

Ozvať a možno na adrese diva@ved.sk, alebo 0907 740 868.

Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom.  TU sú podrobnosti

bukovce, krásne a obrovské

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *