Kategórie
Rozhovory Spoločenské

Žiarislav o voľbách

 
 
 
 
Divodara: Viacerí ľudia chceli od Vás reakcie na voľby a naliehajú aby ste sa k tomu vyjadrili. Pretože mnohí katolícki kňazi sa vyjadrujú viac-menej presne k tomu, koho by mali veriaci voliť a ľudia hľadajú toho, kto im povie čo majú robiť.
 
ŽS: Vedomectvo nie je katolicizmus. Vo vedomectve človek vôbec nemá nutkanie niekomu radiť, koho má voliť.
 
DR: Áno, ale vy máte na to svoj pohľad, ktorý podľa všetkého tí ľudia chcú poznať, možno by sa podľa toho aj niektorí rozhodovali.
 
ŽS: Človek nemieni iným samoúčelne predkladať svoje nazeranie a už vôbec nie, keď sa nepýtajú. Keď sa teraz pýtate, môžem povedať, že je večer pred voľbami a že toto nie je cielený stav, ako spôsobiť zmenu myslenia ľudí. V skutočnosti človek cíti , ako pred každými voľbami, spoločenskú krízu vyplývajúcu z neujasnenosti hodnôt voličov.
 
DR: U susedov vojna. Niektorí za nato, niektorí proti… Spoločnosť je teda v nejakom stave. Mnohí voliči by povedali, že nemajú koho voliť, alebo jednoducho nevedia. Aký je váš pohľad na tento stav, ktorý tu máme?
 
ŽS: Predovšetkým – človek vníma rozpor medzi tým, čo chcú voliči a medzi tým, čo ponúkajú politici. Väčšina politikov si myslí, že to oni sú mienkotvorcovia, a voliči by mali byť ich poslíkmi. V skutočnosti je to prirodzene naopak. Volič má byť objednávateľ a poslanec je poslom jeho objednávky, preto sa tak aj oddávna označuje. Takže poďme k veci: Napríklad prinajmenšom polovica Slovákov, napriek väčšinovej opačnej propagande, chce buď hneď vystúpiť z NATO, alebo chce vplyv tejto vojenskej skupiny obmedziť časom. Lenže len jedna neveľká politická strana tu predkladá referendum o tejto veci. Vieme, že sú aj iné možnosti, ako americké vodcovstvo. Možný je európsky bezpečnostný spôsob, ktorý v podstate nemá veľké zázemie, V-4, alebo iné , rozšírené stredoeurópske združenie, ktoré by lepšie uchopilo potreby obyvateľov našich krajín, ktorí sú kultúrne inde, ako západní potomkovia kolonizátorov, čo zrazu majú potrebu sami seba bičovať a ničiť svoje národné polohy…
Toto sú iné deje iných kultúr, ktoré by pre nás nemali byť smerodatné, lebo to nie sú naše deje, nie sú to naše dejiny. A to , čo sa deje na Ukrajine, je takisto rozpor – presnejšie vojna – vyplývajúca zo zrážky kultúr. Tá vojna sa začala narušením rovnováhy, ku ktorej patrili aj národnostné práva na samotnej Ukrajine.
 
DR: Zamerala by som sa na Slovenskú spoločnosť, v ktorej žijete a pôsobíte, teda ju aj vnímate. Všimli ste si nejaké rozdiely v ľuďoch pred voľbami TERAZ, v porovnaní s predvolebnými obdobiami pred 8 rokmi? Ako sa my – Slováci meníme – spolu s nami aj politické strany?
 
ŽS: Slováci sa nijako zvlášť nezmenili. Menia sa skôr okolnosti. Samozrejme, bolo by pekné, keby sa Slováci obrodili, ale zatiaľ to tak nie je.
 
DR: A vy volíte?
 
ŽS: Nie lístkom. Volím svojim životom, piesňami a vetami. Ale každý má svoju prirodzenú rovinu voľby a je dôležité, aby slobodní občania volili.
DR: A keby ste šli voliť, aký je pre Vás najlepší program? Čo by Vám museli ponúknuť, ako prírodnému človeku? (reagujem na to, že ste povedali, že strana by mala svojou ponukou odpovedať na požiadavky ľudu.
 
ŽS: Chápem, že ja a niekoľko desiatok tisíc Slovákov nie sme teraz pre mnohých politikov podstatnou silou, ale aj tak je dobré uzrejmiť si hodnoty, a to i hodnoty pôvodnej, prírodnej kultúry, ktorá chce žiť s inými kultúrami v porozumení a mieri. Nechce im robiť sluhov a ani ich ovládať, ale chce si žiť svojim šťastným životom. Ako človek , ktorý v tomto duchu pracuje desiatky rokov, môžem vyjadriť zásadné požiadavky z hľadiska toho, kto tu chce žiť slobodne, vedome a duchaplne?
 
DR: To presne od vás chcem. Zaujímajú ma tieto zásadné požiadavky.
 
ŽS: Dobre. Môžeme to prebrať postupne:
1.Nedávno sme mali sviatok chvály darov Zeme, potnú chyžu a predtým Slnovrat, pálili sme na všetkých tých sviatkoch okrem posvätných zeliniek a živíc aj ohne – z dreva. Mnohí žijeme na lazoch, samotách a dedinách a kúrime drevom. Nechceme byť úplne závislí od prívodu elektriny a iných časovo a mocensky vypovedateľných zdrojov. Takže odmietame snahy EU zakázať našim domorodcom kúrenie drevom, pretože polovica Slovenska je zalesnená krajina, my nemôžeme za to, že si Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny Západu svoje lesy zničili a útok na kúrenie drevom my, prírodní ľudia, nechápeme ako podporu, ale ako útok na zemské kultúry, ktorých jedinci žijú aspoň v akom – takom v súlade s Matkou Zemou. Teda potrebujeme poslov, ktorí toto smelo presadia.
 
2. Potrebujeme poslov, ktorí budú chrániť našu Zem a Vodu. Nie len predávať, zastavať orné plochy supermarketmi, vyvlastňovať Slovákov nadnárodnými spoločnosťami a inými obchodníkmi. Potrebujeme poslov, ktorí budú brániť prudkému zvyšovaniu poplatkov za pozemky (dane), čoho následkom by mohla byť naša domorodá kultúra vyvlastnená zo Zeme. Chceme naďalej prístup do lesov a k pitnej vode, k prameňom , nechcem kult trhu, nechceme úplne rozpredať prírodné živly.
 
3. Potrebujeme poslov a vládu, ktorá sa bude starať o potravinovú bezpečnosť Slovenska.
 
4. Žiadame skutočné uplatnenie práva na slobodné ošetrenie, vrátane jeho výberu. A teda žiadame aj možnosť prírodného ošetrenia, prírodného pôrodu, prírodného života a prírodnej smrti, vrátane prírodného obradu.
 
5. A teda chceme svoje obrady a nie vatikánske zmluvy s nanútením ich sviatkov. Žiadame rovné právo v slobodnom ustanovení duchovnej spoločnosti, a nie len nejaký číselne uletený výsmech možnosti práva na vyznanie. Chceme obnovovať a rozvíjať pôvodnú prírodnú kultúru.
 
6. Žiadame prešetriť a uplatniť stav slobody slova v súčasnej spoločnosti, ktorá sa priblížila zníženiu na spôsob vojnového stavu.
 
7. Chceme poslov, ktorí sa budú snažiť viac o mier, ako o vojnu, viac o prospech národov, ako o zisky kolonizátorov a zbrojárskych firiem.
 
8. Pri mierových rokovaniach – akýchkoľvek – dbať o slobodu osôb, národov a kultúr na ohrozených územiach.
 
9. Chrániť a rozvíjať naše národné štáty ako pokračovanie rodovej demokracie a týmto potrebám prispôsobiť nadnárodné vzťahy a zväzky.
 
10. Dbať o zabezpečenie podmienok na obnovenie pôrodnosti, keďže naše národy dnes v podstate vymierajú. Mohli by sme uznať prírodnú pohlavnosť ako osvedčený spôsob rozmnožovania, alebo prinajmenšom uchovania života. Vytvárať možnosti na dobré a radostné vychovávanie detí.
 
11. Uskutočňovať vzdelávanie aj z hľadiska našej pôvodnej kultúry.
 
A nakoniec – radi by sme dali poverenie tým, ktorí chcú rozvíjať dobré videnia pre dnešok i budúcnosť. Takto by mohli vyjadriť svoje požiadavky ľudia z našej prirodzenej spoločnosti, vedomej si svojej akosti, dejín, pôvodu, spolupráce a možnej budúcnosti. Chvála.
 
DR: Chvála za doplnenie požiadaviek. Verím, že teraz budú ľudia mať lepší obraz o tom, „ako to vidí Žiarislav.“

Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.