Kategórie
Sviatky Vzdelávanie

Naše dušičkové svietidlá: Drôtujeme, vyrábame, vymýšľame!

V spoločenskom prístrešku sme to v piatok zariadili. Je ohradený, pozametaný, večer tam len chýba osvetlenie a keďže je pred Dušičkami Malý Vrchár priniesol všetky prírodné lampy. Zapálili sme sviečky a kahance a rozvešali tie svietidlá, niektoré so zdobenými okienkami so svargami, mesačnicami a stromami života, až to pekné bolo.

Človeka ale napadlo, že by sme mohli mať tých svietidiel viac a najjednoduchší a najistejší spôsob, ako to spraviť, sa u zdalo – vydrôtovať zaváraninovú fľašu, akých máme na pôjde plno a nakladáme do nich lekváre, huby a syry. Zaváraninové skleničky požíva už desiatky rokov – ako svietidlá – vietor , či prievan v nich sviečku nezhasne – a keď pustovníčil bez elektriky a bez batérie, tak týmto si svietil. S takýmto svietidlom aj v noci stopoval koňa (Na vrchárskom chodníku). A takéto svietidlá používal aj pri nočných rozjímaniach (Čaro prírody) a počas tvorenia piesní (Ožívajú). Malo to len jednu nevýhodu – nedalo sa to zavesiť.

A tak človek vyhútal, že zaváraninovú sklenicu zadrôtuje. Drotárčinu doteraz neskúsil, a tak si povedal, že je ten pravý čas. Chytil triapoldecovú skleničku, ktorá už bola trochu od vosku (mali sme ju v prístrešku s rozsvietenou sviečkou) a odhadol dĺžku drôtu. Začal so štyrmi drôtmi prehnutými v strede a splietol ich v stredoch do oka so svargovým vzorom.

Položil doň fľašku a potom plietol – ako keby plot – z ôsmych drôtov (dlhých na jedenapol piade – okolo 30 cm), pričom kliešťami zatočil na trikrát vždy dva susedné drôty, na striedačku. Takto došiel až po vrch a nad sklenicu nechal trčať každý druhý drôt, teda 4. Dva a dva drôty potom zatočil a svietidlo malo dve oká, do ktorých zaviazal závesný drôt. Malých vrchárov to posmelilo a hneď aj štikali drôty – jeden tenký a jeden hrubší. A tak máme behom hodiny tri nové svietidlá.

Keď sme to zvládli na prvý raz my, tak to môžu zvládnuť aj iní. Ak nemáte viazací železný drôt, môžete použiť aj medený z voľajakej starej cievky z elektromotora, deti s ním pletú ľahšie. Netreba kupovať na dušičky umelé masky (my máme také staroslovanské z dreva a kôry) a ani umelohmotné lampičky, ale lepšie je skúsiť niečo, čo máme takmer v každom dome – zaváraninovú fľaštičku, drôt a kliešte. Súvisí to dokonca s našou tradíciou a neminiete na to peniaze.

Do fľašky potom dáte sviečku (treba najprv nakvapkať) alebo kahanec – možno ho zapáliť vonku a potom jednoducho pustiť tak, aby spadol naplocho tak, ako to byť má. Sfúknuté sviečky opätovne zapaľujeme voskovanou trieskou (vy môžete špilkou). Precvičíme si teda aj šikovnosť a lampy so živým ohňom (sviečky odpaľujeme zo stredovej sviece) rozvešiame na záhrade, v prístrešku, podľa toho , kde sme. My používame sviečky aj pri dušičkovej večeri v dome, i keď dnes budeme v spoločenskom prístrešku a malí vrchári tam chcú aj spať. Už aby sme na večernú vatru išli nazbierať drevo.

A Malý Vrchár vymyslel nové svietidlo – do skleničky, akoby od liekov, ktorú našiel v priekope, kde kedysi vyhadzovali odpad, drôtom upevnil knôt, ktorý vždy máme doma, pretože si odlievame sviečky zo včelieho vosku, alebo použitého parafínu. Do skleničky nalial obyčajný stolový olej (slnečnicový) a – svieti! Dokonca bez vosku. Stolový olej potom vymenil za lampový.
Dúfame, že sme vás trochu povzbudili a že si tiež niečo doma vyrobíte. Hoja!

Snímky: pisateľ

Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *